Zóna pre zamestnancov
a študentov LF UK

Klinická biochémia

Učiteľ zodpovedný za výučbu: prof. MUDr. Ladislav Turecký, CSc.

Kontaktná osoba pre výučbu: ladislav.tureckyfmed.uniba.sk

Skúšanie predmetu Klinická biochémia v škol.roku 2021/2022

Skúšame prezenčnou formou. 

Študenti čakajú na skúšku v STU, Sasinkova 2, na II.poschodí pred posluchárňou Ústavu lekárskej chémie, biochémie a klinickej biochémie. Treba si priniesť kvôli identifikácii OP, ISIC kartu alebo index s fotografiou.

Keďže v teste je aj výpočtová úloha, treba mať kalkulačku. Mobilné telefóny sa nesmú používať.

Hodnotenie kurzu z Klinickej biochémie

Hodnotenie kurzu klinickej biochémie sa robí testovou formou. Test pozostáva z otázok s ponúknutými možnosťami, ktoré sa zaškrtávajú do vyhodnocovacích hárkov – 35 otázok.

Otázky sú zverejnené na webe. Každá otázka má 6 možností, z ktorých sa na skúškový test vyberú náhodne 4 odpovede

V teste je jeden prípad, kedy na základe laboratórnych vyšetrení, anamnézy, príp. ďalších pomocných vyšetrení je potrebné stanoviť diagnózu.

Jedna otázka predstavuje analýzu poruchy ABR, je potrebné napísať o akú poruchu ide.

Jedna otázka je výpočtová – vypočítava sa klírens kreatinínu, resp. spätná resorpcia vody, anion gap, lipoproteínové parametre alebo exkrečná frakcia (treba si doniesť kalkulačku, mobil sa nedá používať)

Dve otázky predstavujú dopísať referenčné hodnoty.

Maximálny počet bodov, ktoré možno získať je 160. Minimálny počet bodov aby sa test skončil úspešne je 128. Čas na napísanie testu je 40 min.

Štruktúra testu na skúške z klinickej biochémie

Otázka 1-35     otázky so 4 možnosťami: správna jedna, viacero, všetky, nič

                         Hodnotí sa každá odpoveď. Max. počet bodov za 1 otázku – 4b

Otázka 36      analýza chorobopisu: anamnéza + výsledky vyšetrení

                     váš diagnostický záver              správna odpoveď - 8b

Otázka 37     analýza a určenie poruchy acidobázickej rovnováhy

                        Správna odpoveď – 4b

Otázka 38     výpočet nejakého parametra – správny výsledok – 4b

Otázka 39     referenčné hodnoty    - 2b

Otázka 40     referenčné hodnoty    - 2b

V otázkach 1-35 sa hodnotí každá odpoveď – možný počet bodov 140

Otázka 36 sa hodnotí 8 bodov

Otázky 37-38 po 4 body

Otázky 39-40  po 2 body

Celkový možný počet bodov:   160

Na úspešné zvládnutie testu  je potrebných 128 a viac bodov

Program prednášok

Obsahová náplň výučby predmetu: KLINICKÁ BIOCHÉMIA

študijný program: VŠEOBECNÉ LEKÁRSTVO – 4. ročník LF UK

P R E D N Á Š K Y

zimný semester – akademický rok 2021/2022

Termín

Téma prednášky

Prednášajúci

1.

Všeobecná klinická biochémia – úvod, laboratórne vyšetrenie a jeho fázy, predanalytická, analytická a postanalytická fáza. Diagnostické kritériá laboratórnej metódy. Referenčné hodnoty a hodnotenie laboratórneho výsledku.

prof. Turecký

2.

Plazmatické bielkoviny v diagnostike. Hyper- a hypoproteinémie. Monoklonálne gamapatie a ich diagnostika.

prof. Turecký

3.

Základy klinickej enzymológie. Vyšetrenie aktivity enzýmov v diagnostike.

prof. Turecký

4.

Lipidové parametre v diagnostike. Hyperlipoproteinémie a ich klasifikácia. Diagnostika porúch lipidového metabolizmu.

prof. Turecký

5.

Laboratórne vyšetrenia v diabetológii. Diagnostika a monitorovanie pacienta s diabetom. Komplikácie diabetu.

prof. Turecký

6.

Laboratórne vyšetrenia v gastroenterológii. Vyšetrovanie žalúdka, funkcie pankreasu a resorpčných porúch tenkého čreva.

prof. Turecký

7.

Laboratórne vyšetrenia v hepatológii. Diagnostika poškodenia pečene a pečeňových funkcií. Cholestáza a jej diagnostika.

prof. Turecký

8.

Laboratórne vyšetrenia v nefrológii. Vyšetrovanie moču – fyzikálne, chemické, mikroskopické. Vyšetrenie glomerulárnej filtrácie a tubulárnych funkcií.

prof. Turecký

9.

Laboratórne vyšetrenia v kardiológii. Ischémia myokardu a diagnostika akútneho infarktu myokardu. Rizikové faktory aterosklerózy.

prof. Turecký

10.

Laboratórne vyšetrenia u pacientov s onkologickými ochoreniami. Onkomarkery a ich využitie v diagnostike a monitorovaní pacientov.

prof. Turecký

11.

Laboratórne vyšetrenia pri niektorých endokrinologických ochoreniach. Vyšetrovanie funkcie štítnej žľazy a kôry nadobličky.

prof. Turecký

12.

Poruchy acidobázickej rovnováhy a ich diagnostika. Acidóza, alkalóza, zmiešané poruchy ABR.

prof. Turecký

13.

Vyšetrovanie zriedkavejších biologických tekutín – cerebrospinálny likvor, synoviálna tekutina, plodová voda.

prof. Turecký

 

Sylabus

Všeobecné lekárstvo 4.ročník – zimný semester

Klinická biochémia

Sylabus predmetu

 

1. Všeobecná klinická biochémia – úvod, laboratórne vyšetrenie a jeho fázy, predanalytická, analytická a postanalytická fáza. Odber biologického materiálu (krv, moč, ďalšie biologické tekutiny), príprava pacienta. Analytické kritéria laboratórnej metódy. Diagnostické kritéria laboratórnej metódy  (diagnostická senzitivita, špecificita, efektivita vyšetrenia, prediktívna hodnota). Referenčné hodnoty a ich získavanie. Faktory pôsobiace na výsledok biochemického vyšetrenia (ovplyvniteľné a neovplyvniteľné faktory). Hodnotenie výsledku laboratórneho vyšetrenia.

2. Plazmatické bielkoviny v diagnostike. Funkcia plazmatických bielkovín. Hyper-  a hypoproteinémie (pravé a nepravé). Dysproteinémia, vyšetrenie elektroforézy plazmatických bielkovín. Základné zmeny elektroforeogramu bielkovín. Monoklonálne a polyklonálne gamapatie. Diagnostika monoklonálnych gamapatií. Mnohopočetný myelóm a jeho diagnostika.

3. Základy klinickej enzymológie. Faktory ovplyvňujúce aktivitu enzýmov v krvi. Izoenzýmy a ich význam v diagnostike. Vyšetrenie aktivity jednotlivých enzýmov v diagnostike (aminotransferázy, alkalická a kyslá fosfatáza, amyláza a lipáza, gama-glutamyltransferáza, glutamátdehydrogenáza, kreatínkináza. Makroenzýmy.

4. Lipidové parametre v diagnostike. Základný prehľad lipoproteínov a ich funkcie v metabolizme. Hyperlipoproteinémie a ich klasifikácia. Laboratórne parametre vyšetrované u pacientov s poruchou lipidového metabolizmu – chladový test, triacylglyceroly, celkový cholesterol, HDL- a LDL-cholesterol, apoproteín A a B. Elektroforéza lipoproteínov. Diagnostika porúch lipidového metabolizmu.

5. Laboratórne vyšetrenia v diabetológii. Hypoglykémia a hyperglykémia. Porušená glukózová tolerancia. Laboratórne parametre vyšetrované u pacienta s poruchami regulácie glykémie – glykémia, glykozúria, oGTT, i.v. glukózový záťažový test, glykemický profil, glykovaný hemoglobín, mikroalbuminúria, inzulín a C-peptid, autoprotilátky. Diagnostika a monitorovanie pacienta s diabetom. Komplikácie diabetu, ketoacidóza a laboratórne zmeny pri ketoacidóze.

6. Laboratórne vyšetrenia v gastroenterológii. Záťažové testy a dychové testy. Vyšetrovanie funkcie žalúdka, pentagastrínový test. Vyšetrenie gastrínu a gastrínový stimulačný test. Biochemická diagnostika infekcie Helicobacter pylori. Laboratórne ukazovatele poškodenia pankreasu. Priame a nepriame testy funkcie pankreasu. Testovanie resorpcie v tenkom čreve (xylózový test, test s vitamínom A a vitamínom B12. Vyšetrovanie stolice na okultné krvácanie (nešpecifické a špecifické testy).

7. Laboratórne vyšetrenia v hepatológii. Ukazovatele poškodenia hepatocytov (hepatálne enzýmy). Hodnotenie metabolickej funkcie pečene – vyšetrovanie plazmatických bielkovín, galaktózový záťažový test. Testy na biotransformačnú funkciu pečene (antipyrínový, kofeínový, MEGX-test). Cholestáza a jej diagnostika (cholestatické enzýmy, žlčové kyseliny). Hodnotenie fibrogenézy v pečeni (kyselina hyaluronová, koncový peptid prokolagénu III), indexy na hodnotenie fibrózy pečene (Fibrotest, FIB-4). Transplantácia pečene a úloha laboratórnych vyšetrení.

8. Laboratórne vyšetrenia v nefrológii. Vyšetrovanie moču - fyzikálne, chemické, mikroskopické. Diagnostické papieriky a ich význam pri chemickom vyšetrení moču. Kvalitatívne a kvantitatívne vyšetrenie močového sedimentu. Zložky močového sedimentu – bunky, valce, kryštály. Vyšetrenie glomerulárnej filtrácie a tubulárnych funkcií. Klírens endogénneho kreatinínu a inulínu. Vyšetrovanie exkrečných frakcií. Vylučovanie aminodusíka do moču a hodnotenie funkcie proximálnych tubulov. Koncentračný a zrieďovací test. Acidifikačný a alkalizačný test.

9. Laboratórne vyšetrenia v kardiológii. Enzýmové a neenzýmové kardiomarkery. AST, CK a LD. Izoenzýmy CK a LD v kardiologickej diagnostike. Neenzýmové kardiomarkery – CK-MBmass, myoglobín a troponíny T a I. Ischémia myokardu a diagnostika akútneho infarktu myokardu. Rizikové faktory aterosklerózy

10. Laboratórne vyšetrenia u pacientov s onkologickými ochoreniami. Požiadavky na efektívny onkomarker. Rozdelenie onkomarkerov. Onkomarkery a ich využitie pri skríningu, pri primárnej diagnostike, stanovení prognózy a monitorovaní pacientov s nádorovým ochorením. Význam vyšetrovania CEA, AFP, hCG, CA 15-3, CA 19-9, CA 125, CA 72-4, PSA a voľnej frakcie PSA, tymidín kinázy, beta-2-mikroglobulínu, proteínu S100, chromogranínu A, SCC a CYFRA 21-1. Onkomarkery pri nádoroch prsníka, kolorektálnom karcinóme, nádoroch pľúc, pankreasu, gynekologických nádoroch a testikulárnych nádoroch.

11. Laboratórne vyšetrenia pri niektorých endokrinologických ochoreniach. Regulácia funkcie endokrinných žliaz. Os hypotalamus-hypofýza-endokrinná žľaza. Vyšetrovanie funkcie štítnej žľazy a kôry nadobličky. Primárne a sekundárne poruchy. Hyper- a hypotyreóza, Vyšetrovanie TSH, T4 a T3. Autoprotilátky proti štítnej žľaze. Vyšetrovanie kortizolu v sére a v moči. Dexametazónový test, metyraponový test, synacthenový test, test s inzulínom. Vyšetrenie sekrécie mineralokortikoidov. Vyšetrovanie sekrécie rastového hormónu.

12. Poruchy acidobázickej rovnováhy a ich diagnostika. Základné parametre vyšetrované pri poruchách ABR. Metabolické a respiračné poruchy. Acidóza, alkalóza, zmiešané poruchy ABR. Kompenzácia a korekcia porúch ABR.

13. Vyšetrovanie zriedkavejších biologických tekutín – cerebrospinálny likvor, synoviálna tekutina, plodová voda. Odber likvoru, vyšetrovanie proteinorachie, elfo bielkovín likvoru, oligoklonálne imunoglobulíny. Glykorachia a vyšetrenie laktátu v likvore. Minerály a enzýmy v likvore. Amniocentéza a indikácie vyšetrenia plodovej vody. Prenatálna diagnostika rázštepových vád CNS a Downovho syndrómu. Posudzovanie zrelosti pľúc plodu. Vyšetrovanie synoviálnej tekutiny – zápalové a degeneratívne choroby.

 

Literatúra:

Základná:

L.Turecký: Klinická biochémia pre medikov. Bratislava, Asklepios 2014, 204s.

 

Odporúčaná:

E.Ďurovcová, M.Mareková, A.Molčanyiová, L.Turecký: Klinická biochémia, Martin, Vydavateľstvo Osveta 2020, 300s.

O.Kadlec a kol. Klinická biochémia I, Bratislava, Univerzita Komenského 1990, 385s.

O.Kadlec a kol. Klinická biochémia II, Bratislava, Univerzita Komenského 1989, 267s.

J.Masopust: Klinická biochemie I., II. Praha, Karolinum 1998

T.Zima a kol.: Laboratorní diagnostika, Praha, Galén 2013, 1146s.

 

 

Referenčné hodnoty potrebné na skúšku

parameter

hodnoty

parameter

hodnoty

Hemoglobín

135-175 g/l    M

115-160 g/l    Ž

Albumín

35-53 g/l

Hematokrit

39-51%   M

33-42%   Ž

Močovina v sére

2,5-8,3 mmol/l

Erytrocyty

4,2-5,7x1012/l   M

3,5-5,1x1012/l   Ž

Kyselina močová

140-420 µmol/l

Leukocyty

4,1-10,2x109/l

Kreatinín

40-110 µmol/l

Trombocyty

150-400x109/l

Bilirubín celkový

Do 20 µmol/l

Celkové bielkoviny

60-80 g/l

Bilirubín konjugovaný

Do 5 µmol/l

Sodík

132-145 mmol/l

Triacylglyceroly

0,7-1,9 mmol/l

Draslík

3,8-5,2 mmol/l

Celkový cholesterol

3,8-5,2 mmol/l

Chloridy

97-108 mmol/l

HDL-cholesterol

Ž    ˃  1,6 mmol/l

M   ˃ 1,4 mmol/l

Vápnik

2,25-2,75 mmol/l

LDL-cholesterol

<  3,4 mmol/l

Glykémia

3,3-5,6 mmol/l

Glykovaný hemoglobín

< 4 mmol/l

Železo

14,3-26,0 µmol/l   M

10,7-21,5 µmol/l   Ž

Fosfáty v sére

0,7-1,6 mmol/l

OTÁZKY NA PÍSOMNÚ SKÚŠKU Z KLINICKEJ BIOCHÉMIE škol.rok 2021-2022

 

1.Karcinoembryonálny antigén (CEA) sa používa

   a. na plošný skríning gastrointestinálnych nádorov    

   b. na monitorovanie liečby pacientov s kolorektálnym karcinómom      

   c.  na včasnú diagnostiku kolorektálneho karcinómu     

   d.  na včasnú diagnostiku recidívy kolorektálneho karcinómu  

   e. ako metóda prvej voľby pri nádoroch

   f. na monitorovanie pacientov s malobunkovým karcinómom pľúc

 

2.Karcinoembryonálny antigén (CEA) sa používa

   a.  na skríning kolorektálneho karcinómu v rizikových skupinách 

   b.  na skríning nádorov pankreasu  

   c. na sledovanie pacientov s malobunkovým karcinómom pľúc  

   d. u pacientov s adenokarcinómom pľúc  

   e. u pacientov s veľkobunkovým karcinómom pľúc

   f. na diagnostiku nádorov vaječníkov

 

3.Karcinoembryonálny antigén (CEA)

   a. používa sa aj v prenatálnej diagnostike 

   b. býva zvýšený u fajčiarov 

   c. môže byť zvýšený pri divertikulitíde čreva  

   d. hodnoty do 10 µg/l nemusia znamenať prítomnosť nádoru  

   e. zvyšuje sa pri nádoroch prostaty

   f. býva zvýšený pri chorionkarcinóme

 

4.Karcinoembryonálny antigén (CEA)

   a. hodnoty do 10 µg/l sú podozrivé z prítomnosti metastáz  

   b. môže mať prognostický význam  pri kolorektálnom karcinóme  

   c. fyziologicky je produkovaný bunkami GIT-u vo fetálnom období  

   d. je to látka hormonálnej povahy  

   e. po chemickej stránke je to glykolipid

   f. býva znížený pri zápaloch pľúc

 

5.Karcinoembryonálny antigén (CEA)

   a. môže byť zvýšený aj pri benigných chorobách  

   b. môže byť zvýšený pri zápaloch čreva 

   c. býva pravidelne zvýšený u pacientov s nádorom pankreasu 

   d. môže byť zvýšený pri niektorých nádoroch pľúc  

   e. môže byť zvýšený pri pneumónii

   f. môže byť zvýšený pri cirhóze pečene

 

6.Karcinoembryonálny antogén (CEA)

   a. býva zvýšený pri nádoroch pľúc z dlaždicového epitelu  

   b. môže byť zvýšený u pacientov s cirhózou pečene  

   c. používa sa ako marker pri cervikálnom karcinóme  

   d. používa sa pri seróznom type cystadenokarcinómu vaječníkov  

   e. býva zvýšený pri metastatickom postihnutí pečene

   f. zvyšuje sa pri cholangiocelulárnom karcinóme

 

7.Karcinoembryonálny antigén (CEA)

   a. fyziologicky sa syntetizuje v bunkách fetálnej pečene     

   b. fyziologicky sa syntetizuje v bunkách fetálneho čreva     

   c. býva zvýšený pri hepatocelulárnom karcinóme                 

   d. býva zvýšený pri malobunkovom karcinóme pľúc             

   e. je metódou prvej voľby pri karcinóme žalúdka

   f. zvyšuje sa pri pernicióznej anémii

 

8.Vyšetrenie hladiny karcinoembryonálneho antigénu  sa používa pri

   a. diferenciálnej diagnostike hepatocelulárneho a cholangiocelulárneho karcinómu   

   b. diagnostike cirhózy pečene                                                   

   c. pri monitorovaní liečby u pacienta s kolorektálnym karcinómom        

   d. pri skríningu nádoru hrubého čreva u pacientov s polypózou čreva     

   e. pri diferenciálnej diagnostike divertikulitídy a kolorektálneho karcinómu

   f. pri diagnostike Crohnovej choroby

 

9.Karcinoembryonálny antigén (CEA)

   a. je onkofetálny antigén                 

   b. je onkoplacentárny antigén         

   c. býva zvýšený pri adenokarcinóme prsníka         

   d. býva zvýšený pri nádoroch z plochého dlaždicového epitelu       

   e. jeho hladina sa zvyšuje pri Crohnovej chorobe

   f. používa sa na dif.diagnostiku bakteriálnych a nebakteriálnych zápalov čreva

 

10.Alfa-fetoproteín

   a. fyziologickly je produkovaný bunkami fetálnej pečene  

   b. fyziologicky je produkovaný bunkami žltkového vaku  

   c. v plodovej vode sa používa na posúdenie zrelosti pľúc  plodu  

   d. fyziologicky býva zvýšený v sére gravidných žien  

   e. používa sa ako skríningové vyšetrenie v prenatálnej diagnostike

   f. býva zvýšený pri Downovom syndróme

  

11.Alfa-fetoproteín

   a. jeho vyšetrenie v krvi sa používa pri skríningu razštepov neurálnej trubice  

   b. sa svojimi vlastnosťami a funkciou podobá albumínu  

   c. používa sa na dôkaz gravidity  

   d. býva zvýšený pri metastatickom postihnutí pečene  

   e. býva zvýšný pri Crohnovej chorobe

   f. jeho hladina sa zvyšuje pri celiakii

 

12.Zvýšené hladiny alfa-fetoproteínu bývajú pravidelne pri

   a. primárnom hepatocelulárnom karcinóme  

   b. niektorých nádoroch semenníkov  

   c. pri metastáze nádorov čreva do pečene  

   d. pokročilom mnohopočetnom myelóme  

   e. pri nádoroch prostaty

   f. nádoroch pankreasu

 

13.Zvýšené hladiny AFP bývajú pravidelne pri

   a. nádoroch vaječníkov  

   b. nádoroch pľúc  

   c. malobunkovom karcinóme pľúc  

   d. v priebehu gravidity  

   e. pri nádoroch pľúc z dlaždicového epiteli

   f. vírusových zápaloch pľúc

 

14.AFP

   a. možno použiť pri odlíšení hepatocelulárneho karcinómu od metastáz do pečene     

   b. možno použiť pri rozlíšení hepatocelulárneho karcinómu a cholangiocelulárneho karcinómu   

   c. býva zvýšený u pacientov s adenómom pečene   

   d. je onkofetálny antigén      

   e. býva zvýšený pri užívaní hormonálnych antikonceptív

   f. používa sa na stanovenie štádia mnohopočetného myelómu

 

15.Hladiny AFP bývajú zvýšené

   a. pri cirhóze pečene             

   b. pri regenerácii pečene       

   c. v gravidite                            

   d. pri Downovom syndróme  

   e. pri fajčení

   f. u alkoholikov ako marker konzumácie alkoholu

 

16.Alfa-fetoproteín

   a. používa sa pri diagnostike germinatívnych nádorov testes        

   b. je vyšetrením 1.voľby pri podozerní na nádor pankreasu         

   c. používa sa na sledovanie pacientov s maldescensusu testes    

   d. používa sa v diagnostike nádorov prostaty                                  

   e. používa sa pri diagnostike cystadenómu vaječníkov

   f. používa sa na dif.dg. seróznych a mucinóznych karcinómom ovárií

 

17.Hladiny hCG bývajú zvýšené pri

   a. choriokarcinóme  

   b. mola hydatidosa  

   c. aj pri niektorých netrofoblastových nádoroch  

   d. len pri nádoroch z trofoblastu  

   e. nefroblastóme

   f. Downovom syndróme

 

18. Hladiny hCG bývajú zvýšené pri

   a. malobunkovom karcinóme pľúc  

   b. pri ovariálnom karcinóme  

   c. gravidite  

   d. aj pri extrauterinnej gravidite  

   e. na dif.dg. normálnej a extrauterinnej gravidity

   f. užívaní hormonálnej antikoncepcie

 

19.O hCG môžeme povedať

   a. býva zvýšený pri pravých seminómoch  

   b. býva zvýšený pri nádoroch semenníkov obsahujúcich štruktúry žltkového vaku  

   c. vyšetrujeme ho v rámci skríningu u gravidných žien  

   d. býva zvýšený u plodov s anencefaliou  

   e. býva zvýšený pri teratómoch semenníkov

   f. nezvyšuje sa pri teratómoch vaječníkov

  

20. O hCG môžeme povedať

   a. používa sa pri skríningu Downovej choroby  

   b. býva zvýšený pri invazívnej mole  

   c. vyšetruje sa aj voľná alfa-podjednotka  

   d. vyšetruje sa aj voľná beta-podjednotka  

   e. voľná beta-podjednotka sa vyšetruje v rámci prenatálnej diagnostiky

   f. alfa-podjednotka hCG je identická s alfa-podjednotkou FSH

 

21.O testikulárnych nádoroch možno povedať

   a. čistý seminóm má obvykle normálny AFP  

   b. zrelé teratómy mávajú obvykle negatívny AFP aj hCG  

   c. choriokarcinómy majú zvýšené hCG a negatívne AFP  

   d. nádory obsahujúce štruktúry žltkového vaku majú zvýšený hCG  

   e. zrelé teratómy mávajú zvýšený hCG

   f. teratómy so štruktúrami žltkového vaku majú zvýšený AFP

  

22.O testikulárnych nádoroch možno povedať

   a. choriokarcinómy majú zvýšený AFP a negatívny hCG  

   b. embryonálne karcinómy majú negatívny AFP aj hCG  

   c. čistý seminóm má obvykle normálny hCG  

   d. embryonálny karcinóm má zvýšené AFP aj hCG  

   e. na monitorovanie priebehu seminómov možno použiť CEA

   f. nezrelé teratómy semenníkov zvyšujú hladinu CA 72-4

 

23.O nádoroch pľúc možno povedať

   a. markerom pre malobunkový karcinóm pľúc je CYFRA 21-1  

   b. markerom adenokarcinómu pľúc je CEA  

   c. markerom veľkobunkového karcinómu pľúc je NSE  

   d. nádor z viacvrstvového dlaždicového epitelu má zvýšené hladiny SCC  

   e. markerom adenokarcinómu pľúc je AFP

   f. fajčiari majú zvýšené hladiny NSE

      

24.O nádoroch pľúc možno povedať

   a. malobunkový karcinóm je častejší ako nemalobunkový karcinóm  

   b. markerom typickým pre malobunkový karcinóm pľuc je SCC  

   c. nádor z viacvrstvového dlaždicového epitelu má zvýšené hladiny NSE  

   d. pre adenokarcinomy pľúc je charakteristické zvýšenie CA 15-3  

   e. nádor z dlaždicového epitelu vzniká na základe metaplázie

   f. metaplázia repiračného epitelu podmieňuje zvýšenie hladiny AFP

 

25.Neurošpecifická enoláza býva zvýšená u pacientov

   a. s meduloblastómom                                

   b. s myelómom                                           

   c. s neuroblastómom                                    

   d. s malobunkovým karcinómom pľúc       

   e. s trofoblastovým nádorom pľúc

   f. pri metstatickom postihnutí pľúc

 

26.Pri stanovení prognózy u pacienta s myelómom sa používa vyšetrenie

   a. NSE                                        

   b. alfa-1-mikroglobulínu     

   c. hCG                                        

   d. transferínu                            

   e. alfa-fetoproteínu

   f. beta-2-mikroglobulínu

 

27.Pre monitorovanie priebehu ochorenia u pacientov s melanómom sa používa

   a. chromogranín     

   b. SCC-antigén           

   c. S100B proteín         

   d. tkanivový polypeptidový antigén (TPA)    

   e. beta-2-mikroglobulín

   f. voľná beta-podjednotka hCG

 

28.SCC-antigén je

   a. zvýšený pri nádoroch pažeráka  

   b. produkovaný bunkami fetálneho GIT-u  

   c. zvýšený pri hematologických malignitách  

   d. zvýšený pri karcinóme cervixu  

   e. karcinóme pošvy

   f. adenokarcinóme uteru

 

29.SCC-antigén je

   a. zvýšený pri pankreatických nádoroch  

   b. zvýšený pri niektorých nádoroch pľúc  

   c. zvýšený pri nádoroch ústnej dutiny  

   d. zvýšený pri adenokarcinóme žalúdka  

   e. mucinóznom karcinóme ovárií

   f. nádoroch pošvy

 

30.O gynekologických nádoroch možno povedať

   a. mucinózne karcinómy ovárií majú zvýšené hodnoty hCG  

   b. mucinózne karcinómy ovárií mávajú zvýšené hodnoty CA 72-4  

   c. pri nádoroch cervixu býva zvýšený SCC-antigén  

   d. pri nádoroch vagíny býva zvýšený CA 15-3  

   e. pri chorionkarcinóme stúpa hlavne voľná beta-podjednotka hCG

   f. pri nádoroch cervixu býva zvýšený AFP

  

31.O gynekologických nádoroch možno povedať

   a. pri nádoroch prsníka môže byť zvýšený CEA  

   b. pri nádoroch prsníka býva zvýšený AFP  

   c. serózne karcinómy ovárií mávajú zvýšené hodnoty CA 125  

   d. nádory maternice mávajú zvýšené hodnoty NSE  

   e. pri netrofoblastových nádoroch ovárií býva zvýšený CEA

   f. karcinómy cervixu bývajú sprevádzané zvýšením SCC antigénu

 

32.Pre nádory z viacvrstvového dlaždicového epitelu platí

   a. bývajú zvýšené hladiny CEA  

   b. bývajú zvýšené hladiny CYFRA 21-1  

   c. bývajú zvýšené hladiny CA 125  

   d. bývajú zvýšené hladiny beta-2-mikroglobulínu

   e. bývajú zvýšené hladiny SCC-antigénu  

   f. bývajú zvýšené hladiny S100 proteínu

 

33. Pre nádory z viacvrstvového dlaždicového epitelu platí

   a. hladiny CEA sú obvykle nezmenené  

   b. hladiny CA 72-4 sú obvykle nezmenené  

   c. nemáva zvýšené hodnoty hCG  

   d. bývajú zvýšené hodnoty voľnej frakcie PSA  

   e. bývajú zvýšené hladiny NSE

   f. bývajú zvýšené hladiny beta-2-mikroglobulínu

 

34.Pri neuroblastómoch bývajú zvýšené hladiny

    a. CA 72-4  

    b. NSE  

    c. AFP  

    d. CA 15-3

   e. voľnej beta-podjednotky hCG

   f. alfa-1-mikroglobulínu

 

35. Pri neuroblastómoch bývajú zvýšené hladiny

   a. CEA  

   b. beta-2-mikroglobulínu  

   c. PSA  

   d. kyseliny homovanilovej v moči     

   e. CA-125

   f. kyseliny p-aminobenzoovej v moči

 

36.Beta-2-mikroglobulín býva zvýšený v sére pacientov s

   a. hematologickými malignitami  

   b. epitelovými nádormi  

   c. nádormi pankreasu  

   d. chronickou lymfatickou leukémiou  

   e. nádormi gastrointestinálneho traktu

   f. pernicióznou anémiou

 

37.Beta-2-mikroglobulín býva zvýšený v sére pacientov s

   a. mucinóznym nádorom vaječníkov  

   b. mnohopočetným myelómom  

   c. lymfómom  

   d. neuroblastómom  

   e. teratómom semenníkov

   f. malobunkovým karcinómom pľúc

 

38.Onkomarker CA 15-3 je vyšetrením 1.voľby u pacientov s

   a.karcinómom hrubého čreva    

   b. karcinómom prsníka                

   c. myelómom                                 

   d. neuroblastómom                      

   e. karcinómom pankreasu

   f. mucinóznym karcinómom ovárií

 

39.Onkomarker CA 72-4

   a. býva zvýšený aj pri mucinóznom cystadenokarcinóme vaječníkov  

   b. býva zvýšený aj pri seróznom cystadenokarcinóme vaječkíkov  

   c. používa sa hlavne pri karcinómoch žalúdka            

   d. môže byť zvýšený u pacientov s pankreatitídou   

   e. býva zvýšený u pacientov s adenokarcinómom pľúc

   f. býva zvýšený u pacientov s cystickou fibrózou

 

40.Onkomarker CA 72-4

   a. býva zvýšený pri nádoroch GIT-u  

   b. býva pravidelne negatívny pri nádoroch prsníka  

   c. môže byť zvýšený u pacientov s benignými ochoreniami žalúdka  

   d. býva zvýšený u pacientov s testikulárnymi nádormi  

   e. býva zvýšený u žien s benignými nádormi ovária

   f. býva zvýšený pri metastatickom postihnutí pečene

 

41.Pri hepatocelulárnom karcinóme nachádzame

   a. zvýšenú hladinu hCG      

   b. zvýšenú hladinu AFP       

   c. zvýšené aktivity ALP        

   d. zvýšené aktivity CK-BB   

   e. zvýšenú hladinu chromogranínu

   f. býva v krvi prítomná voľná beta-podjednotka hCG

 

42.Onkomarker CA125 sa používa

   a. pri diagnostike gynekologických nádorov             

   b. pri diagnostike karcinómov ovárií                          

   c. ako marker 1.voľby pri nádoroch prsníka              

   d. najčastejšie pri nádoroch pľúc                                 

   e. pri trofoblastových  ádoroch pečene

   f. pri diagnostike karcinómu cervixu

 

43.Vyšetrenie onkomarkeru CA125

   a. je pri seróznych karcinómoch ovárií menej citlivé     

   b. je pri mucinóznych karcinómoch ovárií menej citlivé  

   c. sa používa aj u pacientov s karcinómom pankreasu   

   d. pravidelne sa používa aj u pacientov s karcinómom žalúdka        

   e. možno použiť na monitorovanie pacienta s malobunkovým karcinómom pľúc

   f. pri diagnostike testikulárnyh nádorov

 

44.Pri nádoroch žalúdka sa využíva hlavne vyšetrenie

   a. CA19-9           

   b. CA125            

   c. CA549              

   d. CA 72-4           

   e. CA 15-3

   f. CA 45-2

 

45.Pri nádoroch pankreasu sa používa

   a. hlavne vyšetrenie CA72-4                                   

   b. ako onkomarker 1.voľby vyšetrenie CA19-9    

   c. ako marker 2.voby vyšetrenie CA15-3               

   d. ako marker 2.voľby vyšetrenie CA125               

   e. vyšetrenie AFP

   f. vyšetrenie CEA

 

46.Pri nádoroch cervixu maternice sa využíva vyšetrenie

   a. CA125               

   b. CA19-9              

   c. SCC-antigén      

   d. NSE                    

   e. CYFRA 21-1

   f. CEA

 

47.Pre vyšetrenie CA19-9 ako onkomarkera je hlavnou indikáciou

   a. nádor žalúdka                              

   b. nádory pečene            

   c. nádor exokrinného pankreasu    

   d. nádory semenníkov                      

   e. seromucinózny cystaadenóm ovárií

   f. cholangiocelulárny karcinóm pečene

 

48.Pri nádoroch pľúc sa využíva vyšetrenie

   a. CYFRA21-1                           

   b. NSE                                       

   c. CEA                                        

   d. CA15-3                                 

   e. AFP

   f. SCC-antigénu

 

49.Pri adenokarcinóme pľúc sa uplatňuje vyšetrenie

   a. CYFRA21-1     

   b. NSE                  

   c. CEA                   

   d. AFP                   

   e. CA 72-4

   f. alfa-1-mikroglobulín

 

50.Pri metastatickom postihnutí pečene býva

   a. zvýšená aktivita GMT           

   b. zvýšená hladina CEA            

   c. zvýšená aktivita ALP             

   d. zvýšená hladina AFP            

   e. CA-549

   f. zvýšená aktivita cholestatických enzýmov

 

51.Laktátdehydrogenáza

   a. je ubikvitárny enzým 

   b. je bohato zastúpená v erytrocytoch  

   c. býva v sére zvýšená pri poškodeniach pečene  

   d. má štyri izoenzýmy  

   e. má dva izoenzýmy

   f. zvyšuje sa pri intravaskulárnej hemolýze

 

52.Laktátdehydrogenáza

   a. je lokalizovaná v mitochondriach  

   b. býva zvýšená u pacientov s nádorovým ochorením  

   c. býva zvýšená pri hemolýze  

   d. môže byť zvýšená po väčšej fyzickej záťaži  

   e. je signálom poškodenia buniek pečene

   f. pri infarkte sa zvyšuje izoenzým LD-1

 

53.O laktátdehydrogenáze môžeme povedať

   a. v sére je fyziologicky najviac zastúpený izoenzým LD-5  

   b. v sére je najviac zastúpený izoenzým LD-2  

   c. hemolýza znižuje jej aktivitu  

   d. z kardiálnych enzýmov sa zvyšuje ako posledná  

   e.pri infarkte myokardu sa zvyšuje izoenzým LD-1

   f.u zdravého človeka je pomer LD-2/LD-1 väčší ako 1

   

54.O laktátdehydrogenáze môžeme povedať

   a. izoenzým LD-1 býva zvýšený pri pečeňových ochoreniach  

   b. izoenzým LD-1 býva zvýšený pri poškodení myokardu  

   c. jej koenzýmom je FAD  

   d. jej vyšetrenie nemá praktický význam u pacientov s ochorením pankreasu  

   e.pri poškodení pečene sa zvyšuje najmä izoenzým LD-5

   f.aktivita laktátdehydrogenázy sa zvyšuje pri hemolytických stavoch

 

55.Laktátdehydrogenáza

   a. v kardiologii sa využíva vyšetrenie izoenzýmu LD2                   

   b. v hepatologii sa využíva vyšetrenie izoenzýmu LD5                   

   c. pri onkologických ochoreniach sa jej aktivita zvyšuje                

   d. izoenzým LD1 označujeme ako alfa-butyrátdehyydrogenázu   

  e. pri hemolýze sa zvyšuje najmä LD-1

   f.je cytosolový enzým

 

56.Laktátdehydrogenáza

   a. u pacientov s akútnym infarktom myokardu sa normalizuje za 3 dni          

   b. u pacientov s akútnym infarktom myokardu sa normalizuje za 24 hodín   

   c. je markerom intravaskulárnej hemolýzy                                                           

   d. jej aktivita býva zvýšená pri pernicioznej anémii                                             

   e. pri onkologických ochoreniach sa zvyšuje najmä LD-1 a LD-2

   f.v myokarde katalyzuje hlavne premenu pyruvátu na laktát

 

57.Pre laktátdehydrogenázu platí

   a. jej aktivita sa pri infarkte myokardu zvyšuje 1-2 hodiny po vzniku ischémi e 

   b. jej aktivita sa pri infarkte myokardu zvyšuje  6-12 hodín po vzniku ischémie    

   c. pri akútnom infarkte myokardu sa zvyšuje predovšetkým izoenzým LD1           

   d. najviac zastúpeným izoenzýmom v erytrocytoch je LD2 

   e.v pečeni katalyzuje hlavne premenu laktátu na pyruvát

   f.je lokalizovaná v cytosole aj v mitochondriach                    

 

58.Výrazné zvýšenie aktivity laktátdehydrogenázy nachádzame pri

   a. poruchách pečene                    

   b. hemolytických stavoch            

   c. chronickej pankreatitíde          

   d. maligných nádoroch            

   e.poškodeniach kostrového svalstva

   f. vredovej chorobe žalúdka

 

59.O laktátdehydrogenáze platí

   a. pre ochorenie myokardu je typické zvýšenie aktivity LD2                 

   b. pre ochorenie pečene je typické zvýšenie aktivity LD5                      

   c. pre myopatie je charakteristické zvýšenie aktivity LD5                        

   d. pri malígnych ochoreniach sa zvyšuje hlavne aktivita LD3 - LD5       

   e. pri ochoreniach myokardu je pomer LD-2/LD-1 väčší ako 1

   f. je markerom intravaskulárnej hemolýzy

 

60.Gama-glutamyltransferáza

   a. jej prevažná časť sa nachádza v mitochondriach  

   b. patrí medzi tzv. cholestatické enzýmy  

   c. je membránovo-viazaný enzým  

   d. je cytosolový enzým  

   e. je induktívny enzým

   f. je markerom nekrózy hepatocytov

 

61.Gama-glutamyltransferáza

   a. je induktívny enzým  

   b. býva zvýšená u pacientov s akútnym infarktom myokardu  

   c. býva zvýšená pri alkoholizme  

   d. je ukazovateľom proteosyntetickej funkcie pečene  

   e. jej aktivitu zvyšuje konzumácia barbiturátov

   f. využíva sa pri posúdení funkcie obličiek

 

62.O gama-glutamyltransferáze možno povedať

   a. býva zvýšená pri užívaní barbiturátov  

   b. býva zvýšená pri užívaní beta-blokátorov  

   c. býva zvýšená hlavne pri hepatitíde A  

   d. býva zvýšená pri cholestáze  

   e. patrí medzi cytosolové enzýmy

   f. slúži ako skríningové vyšetrenie na zachytenie hepatopatií

 

63.O gama-glutamyltransferáze možno povedať

   a. býva zvýšená pri alkohol-toxickej hepatitíde 

   b. ak je zvýšená a zvýšená je aj ALP, tak ide o cholestázu 

   c. jej zvýšené hodnoty v sére pochádzajú len z pečene 

   d. býva zvýšená pri intoxikácii organofosfátmi  

   e. zvyšuje sa pri hypoxickom poškodení pečene

   f. slúži pre diferenciálnu diagnostiku autoimúnnych hepatitíd

 

64.O gama-glutamyltransferáze možno povedať

   a. zdrojom zvýšených aktivít v sére môžu byť erytrocyty                 

   b. zdrojom jej zvýšených aktivít v sére je len pečeň                          

   c. zdrojom jej zvýšených aktivít v sére môžu byť obličky                  

   d. zvýšenie jej aktivity v sére podmieňuje hypercholesterolémia    

   e. jej aktivita sa zvyšuje v sére pacientov s primárnou biliárnou cirhózou

   f. vyšetrenie jej aktivity sa používa pri posúdení funkcie darcu pečene

 

65.Zvýšená aktivita GMT v sére býva prítomná pri

   a. užívaní acylpyrínu                                 

   b. konzumácii alkoholu                             

   c. pri cholestatických hepatopatiach      

   d. zvýšení fibrogenézy v pečeni               

   e. nádoroch pečene

   f. extrahepatálnej cholestáze

 

66.Zvýšená aktivita GMT v sére môže byť u pacientov

   a. s obštrukčným ikterom                         

   b. s prehepatálnym ikterom                      

   c. s primárnou biliárnou cirhózou             

   d. s nádorovým postihnutím pečene        

   e. intravaskulárnou hemolýzou

   f. s metastatickým postihnutím pečene

 

67.Pre GMT platí

   a. pri diagnostike sa využíva aj vyšetrenie izoenzýmov GMT                 

   b. aktivita GMT býva zvýšená u pacientov užívajúcich barbituráty       

   c. býva zvýšená pri alkoholových hepatopatiach                                                             

   d. býva zvýšená pri cholestatických hepatopatiach                                                          

   e. používa sa pri rozlíšení primárnych nádorov pečene a metastáz do pečene

   f. jej aktivita sa znižuje u pacientov s diabetes mellitus

 

68.O aminotransferázach možno povedať

   a. AST je membránovo-viazaný enzým  

   b. najvyššia špecifická aktivita AST je v myokarde  

   c. ALT je hlavne mitochondriový enzým  

   d. AST je hlavne cytosolový enzým  

   e. ich aktivita sa zvyšuje pri myozitídach

   f. patria medzi cholestatické enzýmy

 

69.O aminotransferázach možno povedať

   a. pomer AST/ALT sa používa v kardiológii  

   b. pomer AST/ALT sa používa v hepatológii  

   c. ich aktivita môže byť zvýšená po väčšej fyzickej námahe  

   d. AST býva zvýšená pri ochoreniach pečene  

   e. pomer AST+ALT/GLDH sa používa v kardiologii

   f. aktivita AST v sére sa zvyšuje pri hemolýze

 

70.ALT

   a. jej aktivita býva zvýšená u pacientov s hepatitídou typu A  

   b. jej aktivita býva zvýšená u pacientov s myozitídou  

   c. používa sa ako skríningové vyšetrenie pri podozrení na ochorenie pečene  

   d. je vhodný parameter pri podozrení na ochorenia srdca  

   e. jej aktivita sa používa na rozlíšenie intra- a extrahepatálnej cholestázy

   f. je markerom fibrogenézy v pečeni

  

71.ALT

   a. zvyšuje sa aj pri ľahšom ochorení pečene  

   b. aj malá hemolýza zvyšuje jej aktivitu v sére  

   c. má nižšiu aktivitu v erytrocytoch ako AST  

   d. patrí medzi cholestatické enzýmy  

   e. je markerom poškodenia integrity hepatocytov

   f. pochádza hlavne z Kupferových buniek pečene

 

72.Výrazné zvýšenie aktivity ALT je charakteristické pre

a.       akútnu vírusovú hepatitídu                

b.       cirhózu pečene                                     

c.       extrahepatálnu obštrukciu                 

d.       hemolýzu                                               

e.       cholestázu

f.        zvýšenie intrahepatálnej tvorby väziva

 

73.Aktivita AST v sére

   a. sa výrazne zvyšuje pri akútnych toxických hepatitídach                

   b. sa výrazne zvyšuje pri chronickej hepatitíde                                    

   c. sa zvyšuje výraznejšie ako ALT u pacientov s cirhózou pečene     

   d. sa zvyšuje pri myopatiach                                                                   

   e. býva zvýšená pri hypoxickom poškodení pečene

   f. sa zvyšuje pri hemolýze

 

74.Pomer aktivity AST+ALT/glutamátdehydrogenáza

    a. čím je vyšší, tym je poškodenie pečene závažnejšie  

    b. jeho hodnota sa využíva u pacientov s poškodením myokardu   

    c. hodnotí závažnosť poškodenia pečene   

    d. používa sa ako marker intravaskulárnej hemolýzy    

   e. používa sa ako marker fibrogenézy v pečeni

   f. sa znižuje pri hypoxickom poškodení pečene

 

75.Cholínesteráza

   a. zvýšenie jej aktivity indukuje alkohol  

   b. používa sa ako ukazovateľ proteosyntetickej funkcie pečene  

   c. jej aktivita sa pri poškodení pečene obvykle znižuje  

   d. jej aktivita sa pri ochoreniach pečene zvyšuje  

   e. patrí medzi cholestatické enzýmy

   f. je zvýšená v sére pacientov s hyperlipoproteinémiou

 

76.Cholínesteráza

   a. býva zvýšená pri obezite a hyperlipoproteinémii  

   b. býva zvýšená pri užívaní barbiturátov  

   c. býva znížená pri intoxikácii organofosfátm   

   d. býva zvýšená u pacientov s vírusovou hepatitídou  

   e. zvyšuje sa pri konzumácii alkoholu

   f. býva znížená u pacientov s cirhózou pečene

 

77.Medzi indikácie vyšetrenia cholínesterázy v sére patrí

   a. posúdenie funkcie pečene                                                                                       

   b. podozrenie na intoxikáciu barbiturátmi                                                                

   c. vyhľadávanie abnormálnych variant cholínesterázy v rámci predoperačného vyšetrenia    

   d. podozrenie na diabetes mellitus                                                                             

   e. posúdenie aktivity fibrogenézy v pečeni

   f. diferenciácia intra- a extrahepatálnej cholestázy

 

78.Cholínesteráza

   a. je indikátorový enzým                   

   b. je sekrečný enzým                   

   c. patrí medzi cholestatické enzýmy     

   d. syntetizuje sa v pečeni                         

   e. jej aktivita sa zvyšuje aj pri myopatiach

   f. pacienti s primárnym hepatocelulárnym karcinómo majú zvýšené jej aktivity

 

79.Kyslá fosfatáza

   a. môže pochádzať z kostného tkaniva 

   b. jej aktivitu v sére tvorí viacero izoenzýmov  

   c. je markerom osteoblastov  

   d. jej aktivita je vyššia v plazme ako v sére  

   e. jej aktivita sa zvyšuje u diabetikov

   f. býva markerom diabetickej nefropatie

 

80.Kyslá fosfatáza

   a. môže pochádzať z trombocytov  

   b. môže pochádzať z prostaty  

   c. je citlivejším ukazovateľom postihnutia prostaty ako PSA  

   d. jej aktivita býva zvýšená pri osteolytických léziach  

   e. je málo stabilná

   f. býva zvýšená pri cholestáze

 

81.Pre kyslú fosfatázu platí

   a. je labilnejšia ako alkalická fosfatáza                                 

   b. tartrát-rezistentný izoenzým ACP je z osteoblastov       

   c. tartrát-senzitívny enzým ACP je z osteoklastov               

   d. patrí medzi cholestatické enzýmy                                      

   e. kostná a prostatická forma sa líšia termostabilitou

   f. jej aktivita býva zvýšená pri osteolytických sarkómov kostí

 

82.Aktivita ACP v sére býva zvýšená pri

   a. osteogénnom sarkóme                                             

   b. osteolytických metastázach do kosti                      

   c. nádoroch pečene                                                        

   d. nádoroch semenníkov                                               

   e. pri hemolýze

   f. pri poškodení kstrového svalu

 

83.Prostatický izoenzým ACP

   a. je termostabilný                                                      

   b. je inhibovaný leucínom                                          

   c. je inhibovaný vínanom                                            

   d. je induktívny enzým                                                

   e. býva zvýšený pri osteolytických procesoch

   f. je menej citlivý ukazovateľ nádorov prostaty ako PSA

 

84.Klinicky významné izoenzýmy má

   a. gama-glutamyltransferáza  

   b. alkalická fosfatáza  

   c. cholínesteráza  

   d. amyláza  

   e. lipáza

   f. glutamátdehydrogenáza

 

85.Klinicky významné izoenzýmy má

   a. kyslá fosfatáza  

   b. lipáza  

   c. laktátdehydrogenáza  

   d. kreatínkináza  

   e. ALT

   f. aspartátaminotransferáza

 

86.Alkalická fosfatáza

   a. má črevný izoenzým  

   b. má svalový izoenzým  

   c. je membránovo-viazaný enzým  

   d. je cytosolový enzým  

   e. je induktívny enzým

   f. je indikátorový enzým

 

87.Alkalická fosfatáza

a. je mitochondriový enzým  

b. má placentový izoenzým  

c. má pankreatický izoenzým  

d. má erytrocytový izoenzým  

e. má pečeňový izoenzým

f. má kostný izoenzým

 

88.Pre alkalickú fosfatázu platí

   a. kostná a pečeňová alkalická fosfatáza sú izoenzýmy    

   b. črevná a placentová ALP sú izoenzýmy                           

   c. črevná a pečeňová ALP sú izoformy                                 

   d.placentová ALP je termostabilná                                       

   e. kostná a pečeňová ALP sú izoformy

   f. je izoenzýmom kyslej fosfatázy

 

89.Pre alkalickú fosfatázu platí

   a. v sére zdravého dospelého človeka je kostná a pečeňová forma ALP v pomere 1:1   

   b. v sére detí je pomer medzi kostnou a pečeňovou formou ALP menší ako 1                 

   c. hlavným izoenzýmom ALP v sére zdravého človeka je črevný izoenzým                        

   d. hemolýza spôsobuje jej zvýšenie v sére                                                                                 

   e. v sére detí je fyziologicky zvýšená

   f. v gravidite je fyziologicky znížená

 

90.Alkalická fosfatáza

   a. je markerom osteoblastov  

   b. je markerom osteoklastov  

   c. je markerom cholestázy

   d. je markerom fibrogenézy v pečeni

   e. býva zvýšená pri kostných ochoreniach  

   f. pečeňová ALP je izoforma tkanivovonešpecifického izoenzýmu  

 

91.Alkalická fosfatáza

   a. sa zvyšuje pri cholestáze  

   b. je markerom fibrogenézy  

   c. zvyšuje sa pri hemolýze  

   d. býva zvýšená pri hyperparatyreóze  

   e. zvyšuje sa pri hematologických ochoreniach

   f. býva zvýšená pri ochoreniach kostrového svalstva

 

92.Alkalická fosfatáza

   a. býva fyziologicky zvýšená v gravidite  

   b. býva fyziologicky zvýšená u detí  

   c. býva fyziologicky zvýšená u starých ľudí  

   d. má vysokú aktivitu v svalovom tkanive  

   e. má päť izoenzýmov

   f. jej izoenzýmy sa vyznačujú rozdielnou termostabilitou

 

93.Alkalická fosfatáza

   a. má vysokú aktivitu v erytrocytoch  

   b. má vysokú aktivitu v pečeni  

   c. býva zvýšená pri postmenopauzálnej osteoporóze  

   d. býva zvýšená pri senilnej osteoporóze  

   e. býva zvýšená pri sekundárnej hyperparatyreóze

   f. býva zvýšená pri primárnej hypoparatyreóze

 

94.Izoenzýmy ALP

   a. sú rozdielne inhibované fenylalanínom  

   b. sú rozdielne inhibované glutamátom  

   c. najčastejšie stanovujeme elektroforeticky  

   d. najčastejšie vyšetrujeme na základe ich rôznej tepelnej stability a pomocou inhibítorov  

   e. sú rozdielne inhibované leucínom

   f. môžeme stanoviť imunochemicky

 

95.Izoenzýmy ALP

   a. sú pečeňový a kostný  

   b. sa vyznačujú rozdielnou tepelnou stabilitou  

   c. sú rôzne inhibovateľné tartrátom (kys.vínnou)  

   d. sú dôležité pre diagnózu osteoporózy  

   e. pri elektroforéze sa vyznačujú rozdielnou pohyblivosťou

   f. nedajú sa vyšetrovať počas gravidity

 

96.Izoenzýmy alkalickej fosfatázy možno vyšetrovať

   a. na základe rozdielnej termostability                 

   b. na základe rozdielnej inhibovateľnosti tartrátom    

   c. imunochemicky                                                               

   d. pomocou lektínov                                                           

   e. na základe rozdielnej inhibovatelnosti leucínom

   f. na základe rozdielnej inhibovateľnosti tyrozínom

 

97.Kreatínkináza

   a. býva zvýšená pri otrave organofosfátmin 

   b. signalizuje poškodenie myokardu  

   c. nachádza sa hlavne v kostrovom svale

   d. nachádza sa v skelete  

   e. fyziologicky býva znížená v gravidite

   f. u detí je nižšia ako v dospelosti

  

98.Kreatínkináza

   a. nachádza sa v myokarde  

   b. býva zvýšená pri hemolýze  

   c. býva zvýšená pri hepatobiliárnych ochoreniach  

   d. signalizuje intravaskulárnu hemolýzu  

   e. dá sa využiť pri rozlíšení intravaskulárnej a arteficiálnej hemolýzy

   f. je zvýšená u gravidných žien

 

99.Pre poškodenie myokardu svedčí okrem zvýšenej celkovej aktivity CK aj

   a. zvýšená aktivita LD-5  

   b. zvýšený izoenzým CK-MM  

   c. zvýšený izoenzým CK-BB  

   d. zvýšený izoenzým CK-MB  

   e. zvýšená aktivita troponínu C

   f. znížená hladina atriálneho natriuretického peptidu

 

100.Pre poškodenie myokardu svedčí okrem zvýšenej celkovej CK aj

   a. zvýšená aktivita LD-1  

   b.  pomer CK/AST vyššíí ako 10  

   c. zvýšená aktivita ALP  

   d. pomer CK/AST nižší ako 10  

   e. zvýšené hodnoty pomeru ALT+AST/GLDH

   f. zníženie pomeru CK/LD

 

101.Zvýšená aktivita CK v sére môže byť spôsobená

   a. osteolýzou  

   b. osteoporózou  

   c. myopatiou  

   d. zvýšenou fyzickou námahou  

   e. hyperparatyreózou

   f. cholestázou

 

102.Zvýšená aktivita CK v sére môže byť spôsobená

   a. hepatitídou typu B  

   b. poškodením myokardu  

   c. poškodením kostrového svalu  

   d. myozitídou  

   e. infarktom čreva

   f. encefalitídou

 

103.Pre izoenzýmy CK platí

   a. podiel CK-MB v myokarde je okolo 60%  

   b. aktivita CK-BB  sa zvyšuje pri pečeňových ochoreniach  

   c. poznáme dva izoenzýmy CK  

   d. poznáme tri izoenzýmy CK  

   e. aktivita CK-BB je fyziologicky prítomná v sére

   f. v myokarde je 95% CK-MB a 5% CK-MM

 

104.Pre izoenzýmy CK platí

   a. podiel CK-MM v kostrovom svale je okolo 97% celkovej aktivity CK  

   b. aktivita CK-BB sa zvyšuje pri infarkte myokardu  

   c. aktivita CK-BB sa zvyšuje pri infarkte tenkého čreva

   d. izoenzýmy CK sú diméry  

   e. izoenzýmy CK sú heterotetraméry

   f. líšia sa svojou termostabilitou

 

105.Aktivita amylázy v sére môže byť zvýšená

   a. pri parotitíde  

   b. pri renálnej insuficiencii  

   c. pri ochoreniach pankreasu  

   d. pri ochoreniach pečene  

   e. pri hypoparatyreóze

   f. v priebehu gravidity

 

106.Aktivita amylázy v sére môže byť zvýšená

   a. pri ochoreniach slinných žliaz  

   b. pri hepatitíde  

   c. pri hemolýze  

   d. pri perforácii žaludočného vredu  

   e. pri chronickej pankreatitíde

   f. pri gastritíde

 

107.Aktivita amylázy v moči býva

   a. zvýšená pri akútnej pankreatitíde  

   b. znížená pri akútnej pankreatitíde  

   c. zvýšená pri renálnej insuficiencii  

   d. zvýšená pri makroamylazémii  

   e. znížená pri renálnej insuficiencii

   f. zvýšená pri makroamylazémii

 

108.Aktivita amylázy v moči býva

   a. znížená pri makroamylazémii  

   b. zvýšená pri parotitíde  

   c. znížená pri parotitíde  

   d. znížená pri akútnych brušných príhodách  

   e. znížená v gravidite

   f. zvýšená pri renálnej insuficiencii

 

109.Lipáza

   a. používa sa pri diferenciálnej diagnostike zvýšených aktivít amylázy  

   b. býva zvýšená pri renálnej insuficiencii  

   c. býva zvýšená pri poruchách resorpcie v jejune  

   d. býva znížená pri hepatobiliárnych ochoreniach  

   e. býva zvýšená pri parotitíde

   f. znižuje sa pri zápaloch čreva

 

110.Lipáza

   a. je citlivejší ukazovateľ poškodenia pankreasu ako amyláza  

   b. je vyšetrením 1.voľby pri podozrení na akútnu pankreatitídu  

   c. býva zvýšená pri makroamylazémii  

   d. býva zvýšená pri akútnej pankreatitíde

   e. nebýva zvýšená pri chronickej pankreatitíde

   f. nemá izoenzýmy

 

111.Glutamátdehydrogenáza

   a. je mitochondriový enzým  

   b. býva zvýšená pri ochoreniach slinných žliaz  

   c. používa sa u pacientov s ochoreniami svalu  

   d. používa sa u pacientov s ochoreniami pečene  

   e. je lokalizovaná hlavne perivenózne

   f. je zvýšená pri hypoxickom poškodení pečene

 

111.Glutamátdehydrogenáza

   a. používa sa u pacientov s ochoreniami obličiek  

   b. nachádza sa v cytosole  

   c. je viazaná na membrány buniek  

   d. býva zvýšená pri pravostrannom zlyhaní srdca  

   e. signalizuje závažné poškodenie hepatocytov

   f. býva zvýšená v gravidite

 

113.O glutamátdehydrogenáze platí

     a. jej vyšetrenie sa používa v kardiologii                       

      b. zvyšuje sa aj u ľahších poškodení pečene                   

      c. jej aktivita sa pri cirhóze pečene znižuje                         

      d. čím je pomer AST+AST/glutamátdehydrogenáza nižší, tým je poškodenie pečene ťažšie     

      e. má dva izoenzýmy

      f. nachádza sa v cytosole hepatocytov

 

114.Pri ochoreniach myokardu má význam vyšetrovať aktivity

   a. CK-BB  

   b. CK-MB  

   c. cholínesterázy  

   d. kreatínkinázy  

   e. alkalickej fosfatázy

   f. izoenzýmov LD

  

115.Pri ochoreniach myokardu má význam vyšetrovať aktivity

   a. AST  

   b. ALT  

   c. CK-MM 

   d. amylázy  

   e. izoenzýmov ALP

   f. GMT

 

116.Pri ochoreniach pečene má význam vyšetrovať

   a. AST  

   b. ACP  

   c. CK-BB  

   d. LD-1  

   e. izoenzýmy ALP

   f. izoenzýmy cholínesterázy

  

117.Pri ochoreniach pečene má význam vyšetrovať

   a. LD-5  

   b. ALT  

   c. GMD  

   d. ALP  

   e. AST

   F. ACP

 

118.Aktivita cholínesterázy môže byť znížená u pacientov s

   a. steatózou pečene  

   b. abnormálnou variantov CHE  

   c. chronickou hepatitídou  

   d. hyperlipoproteinémiou  

   e. cirhózou pečene

   f. pankreatitídou

 

119.Aktivita cholínesterázy môže byť znížená u pacientov s

   a. otravou organofosfátmi  

   b. otravou CO  

   c. cirhozou pečene  

   d. zápalom pankreasu 

   e. konzumáciou barbiturátov

   f. prehepatálnym ikterom

 

120.Pri ochoreniach pečene sa používa vyšetrenie pomeru

   a. CK/AST  

   b. LD-1/LD-2  

   c. LD-5/ALT   

   d. AST/ALT 

   e. AST+ALT/GMD

   f. LD-2/LD-5

  

121.Pri ochoreniach pečene sa používa vyšetrenie pomeru

   a. CK-MB/AST  

   b. ALP/ACP 

   c. ALT/AST  

   d. ALT+AST/GMD  

   e. AMS/lipáza

   f. ALP/ALT

 

122.Medzi funkcie plazmatických bielkovín patrí

   a. transport hydrofilných látok  

   b. hemokoagulácia  

   c. udržiavanie osmotického tlaku krvi  

   d. zdroj esenciálnych mastných kyselín  

   e. účasť na imunitných procesoch

   f. udržiavanie acidobázickej rovnováhy

 

123.Medzi funkcie plazmatických bielkovín patrí

   a. transport ťažkých kovov  

   b. transport steroidných hormónov  

   c. transport hypofyzárnych hormónov  

   d. transport voľných mastných kyselín  

   e. transport bilirubínu

   f. transport xenobiotík

 

124.Syntéza plazmatických bielkovín

   a. je znížená pri hladovaní  

   b. prebieha hlavne v hepatocytoch  

   c. časť plazmatických bielkovín sa syntetizuje extrahepatálne  

   d. závisí od nutričného stavu organizmu  

   e. je ovplyvnená interleukínmi

   f. je zvýšená pri dehydratácii

  

125.Syntéza plazmatických bielkovín

   a. je zvýšená pri ťažkých hepatopatiach  

   b. nesúvisí s nutričným stavom organizmu  

   c. môže byť regulovaná aj niektorými cytokínmi  

   d. ovplyvňuje plazmatickú hladinu celkových bielkovín  

   e. je ovplyvnená glukokortikoidmi

   f. je znížená účinkom inzulínu

 

126.Sérová hladina plazmatických bielkovín môže byť ovplyvnená

   a. stratami bielkovín do moču  

   b. stratami bielkovín do lumenu čreva  

   c. poškodením hepatocytov toxickými látkami  

   d. funkciou pečene  

   e. vplyvom alkoholu na pečeň

   f. hyperbilirubinémiou

 

127.Sérová hladina plazmatických bielkovín môže byť ovplyvnená

   a. nutričným stavom organizmu  

   b. počtom plazmocytov  

   c. prívodom bielkovín v potrave  

   d. hladinou prozápalových cytokínov  

   e. aktiváciou T-lymfocytov

   f. anémiou

 

128.Dysproteinémia

   a. je spojená so zvýšením celkovej hladiny bielkovín  

   b. je spojená so znížením hladiny celkových bielkovín  

   c. môže sa týkať zmeny hladiny viacerých plazmatických bielkovín  

   d. na jej dôkaz nám stačí vyšetriť hladinu celkových bielkovín v sére    

   e. môže vznikať pri zápalových procesoch

   f. je spojená so zmenou pomeru albumín/globulíny

 

129.Dysproteinémia

   a. dá sa dokázať len elektroforézou bielkovín  

   b. možno je dokázať vyšetrením hladiny celkových bielkovín a albumínu  

   c. nemusí byť spojená so zmenou hladiny celkových bielkovín  

   d. nedá sa dokázať vyšetrením celkových bielkovín a albumínu 

   e. sa volá aj paraproteinémia

   f. býva u pacientov s nádorovým ochorením

 

130.Nepravá hypoproteinémia

    a. môže byť spôsobená dehydratáciou  

    b. fyziologicky ju pozorujeme v priebehu gravidity  

    c. býva spôsobená zvýšením objemu vody v kardiovaskulárnom riečisku  

    d. môže byť spôsobená podaním viacerých infúzií fyziologického roztoku  

    e. je sprevádzaná znížením koncentrácie albumínu

    f. vzniká pri poškodení pečene

 

131.Nepravá hypoproteinémia

    a. môže byť spôsobená podaním viacerých infúzií roztoku glukózy  

    b. je spojená so znížením celkového množstva bielkovín v plazme  

    c. je spojená so zvýšením celkového množstva bielkovín v plazme  

    d. celkové množstvo bielkovín v plazme ostáva nezmenené  

    e. spôsobuje zmenu pomeru albumín/globulíny

    f. býva u pacientov s cirhózou pečene

 

132.Pravá hyperproteinémia

   a. býva spôsobená zvýšenou syntézou albumínu  

   b. spôsobuje ju dehydratácia  

   c. býva sprevádzaná zvýšením hematokritu  

   d. hematokrit sa pri nej obvykle nemení  

   e. bežne ju nachádzame u starších pacientov

   f. sprevádza ju tendencia ku hyperkoagulácii

 

133.Pravá hyperproteinémia

   a. môže byť u pacientov s mnohopočetným myelómom  

   b. najčastejšie ju spôsobuje zvýšená syntéza imunoglobulínov  

   c.  spôsobuje ju dostatočný prívod bielkovín v potrave  

   d. môže byť spôsobená polyklonálnou hypergamaglobulinémiou   

   e. môže byť spôsobená zvýšenou hladinou imunoglobulínov

   f. je najčastejšie spôsobená zvýšenou syntézou albumínu

 

134.Pravá hypoproteinémia

   a. je sprevádzaná znížením celkového množstva bielkovín v plazme  

   b. môže byť spôsobená podaním viacerých infúzií fyziologického roztoku  

   c. môže byť spôsobená ťažkou proteinúriou  

   d. býva sprevádzaná znížením hematokritu  

   e. býva u pacientov s mnohopočetným myelómom

   f. býva spôsobená vzostupom proteínov akútnej fázy

 

135.Pravá hypoproteinémia

   a. môže byť spôsobená polyklonálnou hypergamaglobulinémiou  

   b. nedochádza pri nej ku zmene celkového množstva bielkovín v plazme  

   c. dochádza pri nej ku poklesu koncentrácie celkových bielkovín  

   d. môže byť spôsobená poškodením pečene  

   e. býva spôsobená znížením syntézy albumínu

   f. býva spravidla u pacientov s plazmocytómom

 

136.Nepravá hyperproteinémia

   a. je sprevádzaná zvýšením celkového množstva bielkovín v plazme  

   b. je sprevádzaná znížením hematokritu  

   c. býva sprevádzaná zvýšením hematokritu  

   d. býva spôsobená zmenou nutričného stavu organizmu  

   e. býva u pacientov s nádorovým ochorením

   f. býva u pacientov s anémiou

 

137.Nepravá hyperproteinémia

   a. býva spôsobená zvýšenou syntézou albumínu   

   b. býva pri hladovaní  

   c. býva podmienená ťažkou proteinúriou  

   d. býva podmienená dehydratáciou  

   e. býva spojená s nadprodukciou imunoglobulínov

   f. býva fyziologicky v gravidite

 

138.Celkové bielkoviny séra

   a. ich koncentrácia sa pohybuje okolo 60-80 g/l  

   b. ich koncentrácia sa môže znížiť u pacientov s nefrotickým syndrómom  

   c. ich koncentrácia sa môže zvýšiť po opakovaných infúziach glukózy a fyziologického roztoku  

   d. ich koncentrácia závisí od nutričného stavu organizmu  

   e. ich koncentrácia je ovplyvnená syntézou albumínu

   f. môžu byť zvýšené v dôsledku zvýšenej syntézy albumínu

 

139.Celkové bielkoviny séra

   a. ich koncentrácia sa môže zvýšiť pri väčšej proteinúrii  

   b. ich zvýšená koncentrácia je sprevádzaná edémami  

   c. ich koncentrácia sa pohybuje okolo 35-50 g/l  

   d. ich koncentrácia sa môže zvýšiť u pacientov s polyúriou  

   e. bývajú zvýšené pri imunodeficiencii

   f. bývajú fyziologicky zvýšené v gravidite

 

140.Albumín

   a. jeho podiel na celkovom množstve bielkovín v sére predstavuje asi jednu tretinu  

   b. jeho podiel na celkovom  množstve bielkovín v sére predstavuje niečo vyše polovice  

   c. jeho hladina pri hladovaní stúpa  

   d. jeho hladina sa znižuje pri chronických ochoreniach pečene  

   e. podieľa sa na transporte železa

   f. podieľa sa na transporte bilirubínu

 

141.Albumín

   a. jeho hladina sa zvyšuje pri nefrotickom syndróme  

   b. pokles jeho hladiny sa prejaví vznikom edémov  

   c. pokles jeho hladiny sa prejaví poklesom hematokritu  

   d. pokles jeho hladiny sa prejaví hyperbilirubinémiou  

   e. jeho hladina sa zvyšuje u pacientov s mnohopočetným myelómom

   f. jeho syntéza sa znižuje v priebehu gravidity

 

142.Albumín

   a. pri elektroforéze sa pohybuje smerom ku anóde  

   b. syntetizuje sa výlučne v pečeni  

   c. syntetizuje sa v pečeni a v bunkách retikuloendoteliálneho systému  

   d. pokles jeho hladiny sa prejaví zvýšením hladiny lipidov v sére  

   e. môže transportovať voľné mastné kyseliny

   f. býva zvýšený pri hyperlipoproteinémii

 

142.Albumín

   a. pri elektroforéze sa pohybuje smerom ku katóde  

   b. pri elektroforéze sa pohybuje medzi alfa- a beta-globulínmi  

   c. jeho zvýšenie býva najčastejšou príčinou pravej hyperproteinémie  

   d. je dôležitý pre udržiavanie onkotického tlaku plazmy  

   e. podieľa sa na zrážaní krvi

   f. býva zvýšený pri hyperbilirubinémii

 

143.Vo frakcii alfa-1-globulínov nachádzame

   a. albumín  

   b. alfa kyslý glykoproteín  

   c. ceruloplazmín  

   d. transferín  

   e. haptoglobín

   f. fibrinogén

 

144.Vo frakcii alfa-1-globulínov nachádzame

   a. alfa-kyslý glykoproteín  

   b. C-reaktívny proteín  

   c. proteíny akútnej fázy  

   d. alfa-antitrypsín  

   e. transferín

   f. apoproteín B

 

145.Vo frakcii beta-globulínov nachádzame

   a. ceruloplazmín  

   b. transferín  

   c. haptoglobín  

   d. prealbumín  

   e. imunoglobulín M

   f. HDL-lipoproteíny

 

146.Vo frakcii beta-globulínov nachádzame

   a. IgG  

   b. časť IgA  

   c. C-reaktívny proteín  

   d. makroglobulín  

   e. LDL-lipoproteín

   f. antitrypsín

 

147.Polyklonálna hypergamaglobulinémia sy vyskytuje u pacientov

   a. s nefrotickým syndrómom  

   b. s chronickými hepatopatiami  

   c. s mnohopočetným myelómom  

   d. s cirhózou pečene  

   e. so systémovými zápalovými chorobami

   f. s imunodeficienciou

 

148.Polyklonálna hypergamaglobulinémia sa  vyskytuje u pacientov s

   a. cirhózou pečene  

   b. chorobou ťažkých reťazcov  

   c. s imunodeficienciou  

   d. pri hladovaní  

   e. chronickou zápalovou chorobou

   f. pernicióznou anémiou

 

149.U pacienta s chronickou hepatopatiou je na elektroforeograme charakteristické

   a. chýbajúce alfa-globulíny  

   b. polyklonálna hypergamaglobulinémia   

   c. znížené beta-globulíny  

   d. znížený albumín  

   e. zvýšená frakcia imunoglobulínov

   f. chýbanie fibrinogénu

 

150.U pacienta s chronickou hepatopatiou je na elektroforeograme charakteristické

   a. zvýšený albumín  

   b. znížené alfa-globulíny  

   c. zvýšené gama-globulíny  

   d. monoklonálna hypergamaglobulinémia  

   e. splynutie beta- a gama-frakcie

   f. zvýšenie hladiny antitrypsínu

 

151.Pre akútnu vírusovú hepatitídu je pri elfo bielkovín charakteristické

   a. zníženie albumínu  

   b. zvýšenie alfa-1-globulínov  

   c. zvýšenie alfa-2-globulínov  

   d. zníženie alfa-2-globulínov  

   e. nález monoklonálneho imunoglobulínu

   f. zvýšenie frakcie gama-globulínov

 

152.Pre akútnu vírusovú hepatitídu je pri elfo bielkovín charakteristické

   a. zvýšenie albumínu 

   b. zvýšenie gama-globulínov  

   c. zníženie gama-globulínov  

   d. zníženie alfa-1-globulínov  

   e. zvýšenie proteínov akútnej fázy

   f. nález bisalbuminémie

 

153.Pri nefrotickom syndróme vidíme na elektroforeograme

   a. zníženie alfa-1-globulínov  

   b. zvýšenie alfa-1-globulínov  

   c. zvýšenie alfa-2-globulínov  

   d. zníženie alfa-2-globulínov  

   e. zvýšenie beta-globulínov

   f. zníženie frakcie albumínu

  

154.Pri nefrotickom syndróme vidíme na elektroforeograme

   a. zníženie albumínu  

   b. zvýšenie albumínu  

   c. zvýšenie gama-globulínov  

   d. zníženie beta-globulínov  

   e. zníženie frakcie beta-globulínov

   f. polyklonálnu hypergamaglobulinémiu

 

155.U onkologického pacienta môžeme na elektroforeograme bielkovín séra vidieť

   a. zvýšenie imunoglobulínov  

   b. zvýšenie albumínu  

   c. zníženie alfa-1-globulínov  

   d. zvýšenie alfa-1-globulínov 

   e. zvýšenie frakcie alfa-2-globulínov

   f.  zvýšenie proteínov akútnej fázy

 

156.U onkologického pacienta môžeme na elektroforeograme bielkovín séra vidieť

   a. polyklonálnu hypergamaglobulinémiu  

   b. zníženie albumínu  

   c. zníženie alfa-2-globulínov  

   d. zvýšenie alfa-2-globulínov  

   e. deficit alfa-1-antitrypsínu

   f. prítomnosť dysproteinémie

 

157.Ako monoklonálny proteín sa objavuje

   a. najčastejšie albumín  

   b. niektorý z imunoglobulínov  

   c. voľné ľahké reťazce imunoglobulínov  

   d. voľné ľahké reťazce kappa  

   e. alfa-1-antitrypsín

   f. ceruloplazmín pri Wilsonovej chorobe

 

158.Ako monoklonálny proteín sa objavuje

   a. voľné ľahké reťazce typu lambda  

   b. najčastejšie imunoglobulín E  

   c. najčastejšie imunoglobulín G  

   d. albumín  

   e. transferín pri anémiach

   f. obvykle niektorý proteín akútnej fázy

 

159.Prítomnosť monoklonálneho proteínu (paraproteínu) sa môže prejaviť

   a. zvýšením koncentrácie albumínu  

   b. peniažkovatením erytrocytov  

   c. zníženou viskozitou plazmy  

   d. zvýšenou  viskozitou plazmy  

   e. zmenami hemokoagulácie

   f. tromboembolickou chorobou

 

160.Prítomnosť monoklonálneho proteínu (paraproteínu) sa môže prejaviť

   a. krvácavosťou  

   b. pyroglobulinémiou  

   c. infarktom myokardu  

   d. nefropatiou  

   e. kryoglobulinémiou

   f. hyperlipoproteinémiou

 

161.Paraproteín v sére je obligatórne prítomný pri

   a. chronických hepatopatiach  

   b. akútnej porfýrii  

   c. mnohopočetnom myelóme  

   d. imunodeficientnom syndróme  

   e. plazmocytóme

   f. Wilsonovej chorobe

 

162.Paraproteín v sére je obligatórne prítomný pri

   a. kolagenóze  

   b. Waldenstromovej makroglobulinémii  

   c. chorobe ťažkých reťazcov  

   d. autoimúnnych ochoreniach  

   e. AIDS

   f.primárnej biliárnej cirhóze pečene

 

163.Medzi kritéria pre stanovenie diagnózy mnohopočetného myelómu patrí

   a. rtg nález osteolytických lézií  

   b. zvýšená hladina alfa-2-makroglobulínu  

   c. viac ako 5% plazmocytov v kostnej dreni  

   d. viac ako 10% plazmocytov v kostnej dreni  

   e. nález proteinúrie

   f. Bence-jonesov protein

 

164.Medzi kritéria pre stanovenie diagnózy mnohopočetného myelómu patrí

   a. nález M-gradientu pri elektroforéze plazmatických bielkovín  

   b. zníženie klírensu kreatinínu  

   c. zvýšená hladina CRP  

   d. viac ako 15% eosinofilov v kostnej dreni + bunkové atypie  

   e. nález tubulárnej proteinúrie

   f. nález kryoglobulínu

 

165.Medzi laboratórne vyšetrenia používané pri diagnostike mnohopočetného myelómu patrí

   a. vyšetrenie aktivity ALT  

   b. imunofixácia  

   c. kvantifikácia paraproteínu  

   d. imunoelektroforéza  

   e. vyšetrenie izoenzýmov LD

   f. stanovenie albumínu

 

166.Medzi laboratórne vyšetrenia používané pri diagnostike mnohopočetného myelómu patrí

   a. stanovenie proteínov akútnej fázy  

   b. kvantifikácia ostatných „normálnych“ imunoglobulínov  

   c. stanovenie alfa-2-mikroglobulínu  

   d. stanovenie CA 15-3  

   e. vyšetrenie prítomnosti ľahkých reťazcov imunoglobulínov

   f. vyšetrenie beta-2-mikroglobulínu

 

167.Pre diagnózu benígnej paraproteinémie musí pacient spĺňať nasledujúce podmienky

      a. M-gradient menej ako 20 g/l  

      b. množstvo paraproteínu stabilné aspoň 5 rokov  

      c. M-gradient menej ako 50 g/l  

      d. menej ako 10% plazmocytov a bez atypií  

      e. neprítomnosť Bence-Jonesovho proteínu v moči

      f.  neprítomnosť alfa-2-makroglobulínu

 

168.Pre diagnózu benígnej paraproteinémie musí pacient spĺňať nasledujúce podmienky

   a. menej ako 20% plazmocytov a bez atypií  

   b. neprítomná anémia a renálna insuficiencia  

   c. normálna koncentrácia nepatologických imunoglobulínov  

   d. beta-2-mikroglobulín v norme  

   e. neprítomnosť alfa-1-mikroglobulínu v moči

   f.  normálna hladina albumínu

 

169.Bence-Jonesov proteín

   a. je tvorený voľnými ľahkými reťazcami imunoglobulínov  

   b. býva prítomný u pacientov s benígnou paraproteinémiou  

   c. býva prítomný u pacientov s mnohopočetným myelómom  

   d. je tvorený voľnými ťažkými reťazcami imunoglobulínov  

   e. pohybuje sa vo frakcii alfa-2-globulínov

   f. rozpúšťa sa v alkohole

 

170.Bence-Jonesov proteín

   a. pri 60oC sa rozpúšťa  

   b. môžeme ho zistiť elektroforézou bielkovín séra  

   c. môžeme ho zistiť elektroforézou bielkovín moču  

   d. pri 100oC sa rozpúšťa  

   e. je imunoglobulín typu E

   f. spôsobuje zvýšenú viskozitu krvi

 

171.C-reaktívny proteín

   a. syntetizuje sa v pečeni                                         

   b. syntetizuje sa v makrofágoch            

   c. patrí do skupiny proteínov akútnej fázy            

   d. jeho hladina sa zvyšuje najmä pri vírusových infekciach    

   e. pohybuje sa v alfa-1-frakcii

   f. patrí do frakcie beta-globulínov

 

172.C-reaktívny proteín

   a. vyšetrujeme pre včasnú diagnostiku hnisavých pooperačných komplikácií  

   b. býva zvýšený v sére pacientov s bakteriálnymi infekciami                               

   c. býva zvýšený v sére pacientov s reumatickými ochoreniami                          

   d. býva zvýšený v sére pacientov s nádorovými ochoreniami                               

   e. patrí do frakcie gama-globulínov

   f. má enzýmovú aktivitu

 

173.C-reaktívny proteín

   a. pri zápaloch sa zvyšuje asi 24 hodín po začiatku zápalu               

   b. pri zápaloch sa zvyšuje asi 6-9 hodín po začiatku zápalu               

   c. pri zápaloch sa zvyšuje asi 1-3 hodiny po začiatku zápalu             

   d. je súčasťou frakcie beta-globulínov                               

   e. patrí medzi proteíny akútnej fázy

   f. môže byť zvýšený pri reumatických ochoreniach                    

 

174.Medzi proteíny akútnej fázy nepatrí

   a. ceruloplazmín                                                         

   b. transferín                                                                 

   c. alfa-1-antitrypsín                                                     

   d. C-reaktívny proteín                                                

   e. alfa-1-kyslý glykoproteín

   f. fibrinogén

 

175.Medzi obligatórne monoklonálne hypergamaglobulinémie nepatrí

   a. mnohopočetný myelóm                                

   b. autoimúnna hepatitída                                  

   c. Waldenstromova makroglobulinémia         

   d. imunodeficiencia IgA                                      

   e. Wilsonova choroba

   f. primárna biliárna cirhóza pečene

 

176.Medzi laboratórne nálezy pri mnohopočetnom myelóme patrí

   a. znížený počet plazmocytov v kostnej dreni               

   b. zvýšenie rýchlosti sedimentácie erytrocytov               

   c. zvýšenie hladiny C-reaktívneho proteínu v sére            

   d. prítomnosť paraproteínu v sére               

   e. zvýšená hladina alfa-1-mikroglobulínu

   f. zvýšená hladina CEA                       

 

177.Pre určenie štádia ochorenia a zhodnotenia prognózy u pacientov s mnohopočetným  

        myelómom  vyšetrujeme v sére

a.       koncentráciu paraproteínu                          

b.       koncentráciu AFP                                              

c.       koncentráciu beta-2-mikroglobulínu            

d.       koncentráciu alfa-2-makroglobulínu             

e.       koncentrácia alfa-1-mikroglobulínu

f.        Bence-Jonesov proteín

 

178.Hladinu glykémie zvyšuje

   a. parathormón  

   b. kalcitonín  

   c. glukagon  

   d. inzulín  

   e. tyroxín

   f. FSH

  

179.Hladinu glykémie zvyšuje

   a. kortizol  

   b. aldosteron  

   c. rastový hormón  

   d. luteinizačný hormón  

   e. prolaktín

   f. hormón produkovaný alfa-bunkami Langerhansových ostrovčekov

 

180.Diabetes mellitus I.typu

   a. vzniká u gravidných žien  

   b. vyskytuje sa len u detí  

   c. je charakterizovaný relatívnym nedostatkom inzulínu  

   d. môže byť dôsledkom autoimúnneho procesu  

   e. môže byť dôsledkom vírusového poškodenia buniek pankreasu

   f. je často spojený so vznikom hyperosmolárnej kómy

 

181.Diabetes mellitus I.typu

   a. dá sa liečiť len dietou  

   b. dá sa liečiť len inzulínom 

   c. často sa môže komplikovať vznikom ketoacidózy  

   d. je charakterizovaný absolútnym nedostatkom inzulínu  

   e. býva komplikovaný diabetickou mikroangiopatiou

   f. u pacientov obvykle nenachádzame diabetickú retinopatiu

 

182.Orálny glukózový tolerančný test

   a. je test na diagnostiku diabetes mellitus  

   b. je test na monitorovanie priebehu diabetu

   c. je test na odhalenie komplikácií diabetu 

   d. robí sa u pacienta nalačno  

   e. nerobí sa u detí

   f. robí sa aj u gravidných žien

 

183.Orálny glukózový tolerančný test

   a. robí sa bez ohľadu na to či pacient jedol alebo nie  

   b. robí sa na spresnenie glykemického profilu  

   c. u diabetikov II.typu býva často negatívny  

   d. používa sa aj u gravidných žien  

   e. používame na vylúčenie endogénnej  hypoglykémie

   f. nerobí sa u pacientov s intoleranciou laktózy

 

184.Orálny glukózový tolerančný test

   a. pacientovi podávame 100 g glukózy  

   b. pacientovi podávame 2 g glukózy na kg telesnej hmostnosti  

   c. nerobíme v období rekonvalescencie po operácii  

   d. deťom podávame glukózu podľa veku  

   e. deťom podávame glukózu podľa hmotnosti

   f. používame na posúdenie správnosti liečby inzulínom

  

185.Orálny glukózový tolerančný test

   a. pacientovi podávame 50 g glukózy  

   b. pacientovi podávame 75 g glukózy  

   c. deťom podávame 1,75 g glukózy na kg telesnej hmotnosti  

   d. gravidným ženám podávame 50 g glukózy  

   e. pacientovi podávame 100 g glukózy

   f. doporučujeme gravidným v treťom trimestri gravidity

 

186.Pri vyhodnotení oGTT

   a. rozhodujúca je glykémia po 2.hodine  

   b. pri diabete je glykémia po 2 hodinách v rozmedzí 9-11 mmol/l  

   c. pre diagnózu diabetu má pacient po 1.hodine glykémiu menej ako 11 mmol/l  

   d. glykémia po 2 hodinách vyššia ako 7 mmol/l svedčí pre diabetes  

   e. zdravý človek má po dvoch hodinách obvykle glykémiu ako pre podaním glukózy

 

187.Pri vyhodnotení oGTT

   a. rozhodujúca je glykémia po 2.hodine   

   b. za normálnych okolností by po 2 hodinách mala byť glykémia na východiskových hodnotách  

   c. glykémia po 2 hodinách vyššia ako 8 mmol/l svedčí pre diabetes   

   d. glykémia po 2 hodinách vyššia ako 11 mmol/l svedčí pre diabetes  

   e. rozhodujúca je glykémia po prvej hodine

   f. u gravidných žien hodnotíme glykémiu po prvej hodine

 

188.Pozitívny nález glykozúrie

   a. môže byť renálneho pôvodu  

   b. slúži na diagnózu diabetu  

   c. je vždy prítomný pri diabete  

   d. nemusí byť spojený s diabetom 

   e. môže byť spôsobený prerenálnou príčinou

   f. je vždy renálneho pôvodu

 

189.Pozitívny nález glykozúrie

   a. môže byť u žien v priebehu gravidity  

   b. svedčí pre diabetes mellitus I.typu  

   c. je dôsledkom prekročenia kapacity tubulárnych buniek pre glukózu  

   d. môže byť spôsobený zvýšením glomerulárnej filtrácie  

   e. môže mať renálnu príčinu

   f. nemusí byť renálneho pôvodu

 

190.Glykozúriu vyšetrujeme

   a. v rámci preventívnej prehliadky pacienta  

   b. v rámci pravidelnej kontroly diabetika  

   c. pomocou diagnostického papierika   

   d. len skumavkovými metódami  

   e. u žien v gravidite

   f. len u dospelých pacientov

 

191.Glykozúriu vyšetrujeme

   a. môžeme ju vyšetriť pomocou Fehlingovej reakcie  

   b. len na lačno  

   c. po fyzickej záťaži pacienta  

   d. len u diabetikov I.typu  

   e. len po najedení

   f. v rámci glykemického profilu

 

192.Vyšetrenie glykemického profilu

   a. používa sa na monitorovanie pacienta s diabetom  

   b. vyšetruje sa obvykle z kapilárnej krvi  

   c. vyšetruje sa obvykle z venóznej krvi  

   d. používa sa na diagnostiku diabetu  

   e. vyšetrujeme v rámci diagnostiky diabetu

   f. realizujeme u pacientov s renálnou glykozúriou

 

193.Vyšetrenie glykemického profilu

   a. sa robí na základe 9 odberov krvi počas 24 hodín  

   b. hodnotí správne nastavenie diabetika na liečbu  

   c. vyšetruje sa obvykle z arteriálnej krvi   

   d. sa robí na základe 3 odberov krvi počas 24 hodín  

   e. na rozlíšenie renálnej a prerenálnej glykozúrie

   f. u pacientov s poruchou resorpcie glukózy z GIT

 

194.Intravenózny glukózový záťažový test sa robí

   a. u gravidných žien  

   b. u ľudí s malabsorpčným syndrómom  

   c. u pacientov s diabetom II.typu  

   d. u detí do 10 rokov  

   e. u ľudí s intoleranciou laktózy

   f. u detí do dvoch rokov

 

195.Intravenózny glukózový záťažový test sa robí

   a. u ľudí s poruchami resorpcie v tenkom čreve    

   b. u obéznych pacientov  

   c. zriedkavejšie ako oGTT  

   d. na dôkaz gestačného diabetu 

   e. na základe hodnoty BMI

   f. u gravidných žien

 

196.Vyšetrenie mikroalbuminúrie sa robí

   a. na včasný záchyt diabetickej nefropatie  

   b. na včasný záchyt hyperosmolárnej kómy  

   c. u pacientov so zvýšenou hladinou kreatinínu v sére  

   d. u pacientov so zníženým klírensom kreatinínu  

   e. v rámci monitorovania diabetika

   f. len u detských diabetikov

 

197.Vyšetrenie mikroalbuminúrie sa robí

   a. na včasný záchyt diabetickej ketoacidózy  

   b. u pacientov s negatívnym výsledkom vyšetrenia proteinúrie  

   c. u pacientov s pozitívnym výsledkom vyšetrenia proteinúrie  

   d. u pacientov s pozitívnym nálezom bielkoviny v moči diagnostickým papierikom  

   e. len u pacientov s glomerulárnou proteinúriou

   f. len u pacientov s tubulárnou proteinúriou

 

198.O mikroalbuminúrii možno povedať

   a. je jeden z testov na monitorovanie priebehu diabetu  

   b. je odpad albumínu močom v rozsahu 30-299 mg za 24 hodín  

   c. je odpad albumínu viac ako 20 mg za 24 hodín  

   d. je odpad albumínu viac ako 500 mg za 24 hodín  

   e. je kritériom pre diagnózu diabetes mellitus

   f. nerobí sa u gravidných žien

 

199.O mikroalbuminúrii možno povedať

   a. je vyšetrenie, ktoré sa robí u detí na dôkaz diabetu  

   b. je test na diagnostiku diabetu  

   c. je viac ako 250 mg albumínu za 24 hodín  

   d. používa sa na včasné odhalenie diabetickej nefropatie  

   e. je test na odhalenie gestačného diabetu

   f. nerobí sa u pacientov s glykozúriou

 

200.V rámci pravidelného monitorovania pacienta s diabetom vyšetrujeme

   a. glykozúriu  

   b. oGTT  

   c. glykémiu  *

   d. intravenózny glukózový záťažový test  

   e. hladiny C-peptidu

   f. ketonúriu diagnostickými papierikmi

 

201.V rámci pravidelného monitorovania pacienta s diabetom vyšetrujeme

   a. glykemický profil  

   b. hladinu CA 125  

   c. hladinu triacylglycerolov v sére  

   d. hladinu C-peptidu  

   e. hladinu cholesterolu v sére

   f. hladinu kyseliny močovej v sére

 

202.Vyšetrenie C-peptidu

   a. vykazuje vyššie hladiny ako inzulín  

   b. vykazuje nižšie hladiny ako inzulín   

   c. je skreslené podávaním inzulínu pacientovi  

   d. nie je skreslené podávaním inzulínu pacientovi  

   e. používa sa na diagnostiku gestačného diabetu

   f. nerobí sa u detí mladších ako 5 rokov

 

203.Vyšetrenie C-peptidu

   a. slúži na dôkaz diabetu  

   b. hodnotí endogénnu sekréciu glukagónu  

   c. hodnotí endogénnu sekréciu inzulínu  

   d. sa používa na stanovenie gestačného diabetu  

   e. používa sa u pacientov s Addisonovou chorobou

   f. pri diagnostike inzulinómu

 

204.Medzi autoprotilátky, ktoré sú pozitívne u pacienta s diabetom patria

   a. protilátky proti peroxidáze  

   b. protilátky proti glutamátdekarboxyláze  

   c. protilátky proti hladkému svalu  

   d. protilátky proti mitochondriam  

   e. protilátky proti Langerhansovým ostrovčekom

   f. protilátky proti mikrozómom

 

205.Medzi autoprotilátky, ktoré sú pozitívne u pacienta s diabetom patria

   a. protilátky proti solubilnému antigénu pečene  

   b. protilátky proti glukóze  

   c. protilátky proti Langerhansovým ostrovčekom  

   d. protilátky proti tyreoglobulínu  

   e. protilátky proti hladkému svalu

   f. antinukleárne protilátky

 

206.U pacientov s diabetom býva obvykle zvýšená sérová hladina

   a. močoviny  

   b. kyseliny močovej  

   c. triacylglycerolov  

   d. albumínu  

   e. CRP

   f. C-peptidu

 

207.U pacientov s diabetom býva obvykle zvýšená sérová hladina

   a. glukózy  

   b. C-peptidu  

   c. ALT  

   d. bilirubínu  

   e. cholesterolu

   f. proteínov akútnej fázy

 

208.Hyperglykémia býva u pacientov s

   a. akromegaliou  

   b. Addisonovou chorobou  

   c. s diabetes mellitus I.typu     

   d. inzulinómom  

   e. hypofunkciou štítnej žľazy

   f. hyperprolaktinémiou

 

209.Hyperglykémia býva u pacientov

   a. feochromocytómom  

   b. malabsorpčným sydrómom  

   c. glukagonómom  

   d. Cushingovou chorobou  

   e. Crohnovou chorobou

   f. zvýšenou hladinou katecholamínov

 

210.Hypoglykémia

   a. je hladina glykémie nižšia ako 3 mmol/l  

   b. poškodzuje hlavne mozog  

   c. býva u pacientov s Addisonovou chorobou  

   d. býva u pacientov s Cushingovou chorobou  

   e. býva u pacientov so zvýšenou sekréciou serotonínu

   f. býva u gravidných žien

 

211.Hypoglykémia

   a. môže byť spôsobená cirhózou pečene  

   b. je hladina glykémie nižšia ako 2,2 mmol/l 

   c. je súčasťou syndrómu porušenej tolerancie glukózy  

   d. poškodzuje hlavne pečeň  

   e. sprevádza hyperketonémiu

   f. býva pri hemolytickej anémii

 

212.Glykovaný hemoglobín

   a. vzniká v dôsledku enzýmového naviazania glukózy na globín  

   b. vzniká v dôsledku neenzýmového naviazania glukózy na globín  

   c. vzniká v dôsledku neenzýmového naviazania glukózy na hem  

   d. používa sa na diagnostiku diabetu  

   e. býva skreslený pri hemolytických anémiach

   f. nebýva prítomný pri kosáčikovitej anémii

 

213.Glykovaný hemoglobín

   a. používa sa na monitorovanie pacienta s diabetom  

   b. mení sa nepriamo úmerne ku hladine glykémie  

   c. mení sa priamo úmerne ku hladine glykémie  

   d. vyšetruje sa len u detí  

   e. vzniká väzbou glukózy na S-hemoglobín

   f. vzniká väzbou glukózy na fetálny hemoglobín

 

214.Pre vyšetrenie glykovaného hemoglobínu platí

   a. u diabetika I.typu sa vyšetruje 1x ročne  

   b. u diabetika I.typu sa doporučuje vyšetriť 4x ročne  

   c. u diabetika Ii.typu na diete sa doporučuje vyšetriť 1x ročne  

   d. u diabetika II.typu na diete sa doporučuje vyšetriť 4x ročne  

   e. robíme ho v rámci vyšetrenia glykemického profilu

   f. robí sa na diagnostiku gestačného diabetu

 

215.Pre vyšetrenie glykovaného hemoglobínu platí

   a. u diabetika II.typu liečeného inzulínom sa doporučuje vyšetriť 4x ročne  

   b. referenčné hodnoty sú 1-2%  

   c. referenčné hodnoty sú 2,8-4,0% 

   d. referenčné hodnoty sú 3,3-5,6%  

   e. nevyšetrujeme ho u gravidných žien

   f. vyšetrujeme ho len u diabetikov I.typu

 

216.Medzi komplikácie častejšie u pacientov s diabetom I.typu ako II.typu patrí

   a. mikroangiopatia  

   b. makroangiopatia  

   c. retinopatia  

   d. gangrény na dolných končatinách  

   e. hyperketonémia

   f. mikroalbuminúria

 

217.Medzi komplikácie častejšie u pacientov s diabetom I.typu ako II.typu patrí

   a. nefropatia  

   b. ketoacidotická kóma  

   c. hyperosmolárna kóma  

   d. neuropatia  

   e. prítomnosť autoprotilátok

   f. imunodeficiencia

 

218.Gestačný diabetes

   a. je komplikáciou gravidity                                        

   b. vzniká v dôsledku zvýšenej hladiny estrogénov   

   c. po skončení gravidity sa stav normalizuje               

   d. možno ho odhaliť vyšetrením protilátok proti glutamátdekarboxyláze    

   e. je sprevádzaný mikroalbuminúriou

   f. býva pri gravidite s inkompatibilitou v Rh systéme

 

219.oGTT sa robí

   a. u každej gravidnej ženy v II.trimestri gravidity                      

   b. len v prípade gestačného diabetu                                         

   c. len u žien z rizikových skupín (riziko vzniku diabetu)          

   d. len u žien s vysokou hodnotou BMI                                          

   e. pri podozrení na diabetes mellitus

   f. u detí s glykozúriou

 

220.Glykácia hemoglobínu je

   a. enzýmovo katalyzovaný proces                                      

   b. nevratný proces                                                 

   c. naviazanie glukózy na hem                               

   d. proces prebiehajúci aj v krvi zdravého človeka   

   e. proces typický pre diabetikov I.typu

   f. proces prebiehajúci len pri gestačnom diabete

 

221.Koncentrácia glykovaného hemoglobínu v krvi môže byť ovplyvnená

   a. hemoglobinopatiami                                

   b. výškou glykémie                     

   c. hladinou albumínu                      

   d. zvýšenou hemolýzou                       

   e. funkciou obličiek

   f. hodnotou glomerulárnej filtrácie

 

222.C-peptid

   a. tvorí sa v alfa-bunkách Langerhansových ostrovčekov pankreasu     

   b. má vyššiu hladinu v sére ako inzulín                                                         

   c. má rovnakú hladinu v sére ako inzulín                                                       

   d. vzniká z proinzulínu                                                                                       

   e. vzniká odštiepením signálneho peptidu

   f. býva zvýšený u pacientov s diabetom I.typu

 

223.Vyšetrenie hladiny C-peptidu možno použiť na

   a. hodnotenie reziduálnej sekrécie inzulínu                                   

   b. diagnostiku diabetes mellitus                                             

   c. na diferenciálnu diagnostiku hypoglykémií                              

   d. monitorovanie priebehu gestačného diabetu                          

   e. diferenciálnu diagnostiku renálnej a prerenálnej glykozurie

   f. na monitorovanie diabetu u detí

 

224.Medzi hraničné poruchy regulácie glykémie patrí

   a. gestačný diabetes                      

   b. MODY diabetes                

   c. hraničná glykémia nalačno  

   d. porušená glukózová tolerancia

   e. gestačný diabetes

   f. hypoglykémia

 

225.Hyperglykémia býva prítomná u pacientov s

   a. akromegaliou                                           

   b. Addisonovou chorobou                   

   c. feochromocytómom                               

   d. Cushingovým syndrómom                        

   e. hyperfunkciou štítnej žľazy

   f. hyperparatyreózou

 

226.Sekrécia žaludočnej kyseliny (HCl) býva zvýšená u pacientov

   a. s vredovou chorobou dvanástnika  

   b. s karcinómom žalúdka  

   c. s atrofickou gastritídou  

   d. s Zollinger-Ellisonovým syndrómom  

   e. s cirhózou pečene

   d. so zvýšenou sekréciou somatostatínu

 

227.Sekrécia žaludočnej kyseliny (HCl) býva zvýšená u pacientov

   a. s pernicióznou anémiou  

   b. s gastrinómom  

   c. s insuficienciou pankreasu  

   d. s nadprodukciou gastrínu  

   e. s nadprodukciou histamínu

   f. so znížením počtu G-buniek

 

228.Pre diagnózu zníženej funkcie parietálnych buniek je rozhodujúce vyšetrenie

   a. BAO  

   b. MAO  

   c. gastrínový stimulačný test  

   d. hladina gastrínu v sére 

   e. hladina somatostatínu v sére

   f. sekretín-pankreozymínového testu

 

229.Pre diagnózu zníženej funkcie parietálnych buniek je rozhodujúce vyšetrenie

   a. pentagastrínový test  

   b. rýchly urázový test  

   c. sekrécie HCl po stimulácii pentagastrínom  

   d. sekrécie HCl po stimulácii sekretínom 

   e. dychového testu so značenou močovinou

   f. dychového testu so značenými bielkovinami

 

230.Medzi neinvazívne testy pri vyšetrení pacienta s podozrením na infekciu H.pylori patrí

   a. rýchly ureázový test  

   b. vyšetrenie protilátok v sére  

   c. vyšetrenie protilátok v stolici  

   d. histologické vyšetrenie  

   e. gastrofibroskopia

   f. rtg žalúdka s kontrastnou látkou

 

231.Medzi neinvazívne testy pri vyšetrení pacienta s podozrením na infekciu H.pylori patrí

   a. kultivácia H.pylori  

   b. vyšetrenie antigénu H.pylori v stolici  

   c. dychový test  

   d. vyšetrenie gastrínového stimulačného testu  

   e. vyšetrenie BAO

   f. vyšetrenie MAO

 

232.Vyšetrenie gastrínu sa robí

   a. v sére  

   b. na diagnózu žaludočného vredu  

   c. na diagnózu Zollinger-Ellisonoveho syndrómu  

   d. na diagnózu karcinómu žalúdka  

   e. pri diagnóze infekcie H.pylori

   f. pri podozrení na pernicioznu anémiu

 

233.Vyšetrenie gastrínu sa robí

   a. v moči  

   b. v žaludočnej šťave  

   c. po stimulácii inzulínom

   d. po stimulácii histamínom  

   e. po stimulácii histamínom

   f. po podaní pentagastrínu

 

234.Pri dychových testoch hodnotíme vo vydýchanom vzduchu

   a. obsah vodíka  

   b. množstvo CO2  

   c. spotrebovaný kyslík  

   d. obsah 14CO2  

   e. obsah CO

   f. obsah 13CO2

 

235.Pri dychových testoch hodnotíme vo vydýchanom vzduchu

   a. obsah vyšších uhľovodíkov  

   b. obsah 13CO2  

   c. pomer O2/CO2  

   d. obsah dusíka   

   e. obsah CO

   f. pomer CO2/vodík

 

236.Dychvé testy sa používajú pri

   a. hodnotení funkcie endokrinného pankreasu  

   b. diagnostike malabsorpčného syndrómu  

   c. diagnostike deficitu laktázy  

   d. diagnostike infekcie H.pylori  

   e. hodnotení resorpčnej schopnosti tenkého čreva

   f. diferenciálnej diagnostike ikterov

 

237.Dychové testy sa používajú pri

   a. hodnotení funkcie exokrinného pankreasu  

   b. hodnotení funkcie pečene  

   c. hodnotení funkcie žalúdka  

   d. diagnostike chronickej hepatitídy  

   e. podozrení na vredovú chorobu dvanástnika

   f. diagnostike vírusových hepatitíd

 

238.Medzi invazívne vyšetrenia pri infekcii H.pylori patrí

   a. vyšetrenie antigénu H.pylori v stolici  

   b. histologické vyšetrenie  

   c. kultivačné vyšetrenie  

   d. vyšetrenie titra protilátok  

   e. vyšetrenie BAO

   f. vyšetrenie MAO

  

239.Medzi invazívne vyšetrenia pri infekcii H.pylori patrí

   a. rýchly ureázový test  

   b. ureázový dychový test  

   c. PCR vyšetrenie  

   d. pentagastrínový test  

   e. sekretín-ceruleinový test

   f. fluoresceín-dilaurátový test

 

240.Medzi nepriame funkčné testy exokrinného pankreasu patrí

   a. NBT-PABA test  

   b. gastrínový stimulačný test  

   c. elastáza v stolici  

   d. chymotrypsín v stolici  

   e. dychový test so značenými triacylglycerolmi

   f. dychový test so značeným škrobom

 

241.Medzi nepriame funkčné testy exokrinného pankreasu patrí

   a. odpad tuku v stolici  

   b. sekretín-ceruleínový test  

   c. Schillingov test  

   d. fluoresceín-dilaurátový test  

   e. elastáza v stolici

   f. gastrínový test

 

242.Medzi priame funkčné testy exokrinného pankreasu patrí

   a. NBT-PABA test  

   b. chymotrypsín v stolici  

   c. aktivita lipázy v sére  

   d. gastrínový stimulačný test  

   e. stanovenie lipázy v stolici

   f. dychový test so značenými triacylglycerolmi

 

243.Medzi priame funkčné testy exokrinného pankreasu patrí

   a. elastáza v stolici  

   b. fluoresceín-dilaurátový test  

   c. sekretín-ceruleínový test  

   d. aktivita amylázy v sére  

   e. odpad tuku v stolici

   f. vyšetrenie amylázy v moči

 

244.Pri sekretín-ceruleínovom teste vyšetrujeme aktivitu

   a. amylázy v pankreatickej šťave 

   b. lipázy v sére  

   c. elastázy v stolici  

   d. pepsínu v pankreatickej šťave  

   e. elastázy v stolici

   f. amylázy v slinách

 

245.Pri sekretín-ceruleínovom teste vyšetrujeme aktivitu

   a. trypsínu v pankreatickej šťave  

   b. amylázy v pankreatickej šťave  

   c. amylázy v moči  

   d. chymotrypsínu v stolici  

   e. lipázy v stolici

   f. trypsínu v stolici

 

246.Pri fluoresceín-dilaurátovom teste

   a. hodnotíme koncentráciu laurátu v moči  

   b. hodnotíme koncentráciu fluoresceínu v sére  

   c. odpad fluoresceínu v moči  

   d. čím je množstvo fluoresceínu v moči vyššie, tým je funkcia pankreasu horšia  

   e. koncentráciu fluoresceínu v pankreatickej šťave

   f. aktivitu lipázy v stolici

 

247.Pri fluoresceín-dilaurátovom teste

   a. hodnotíme koncentráciu laurátu v sére  

   b. čím je množstvo fluoresceínu v moči vyššie tým je funkcia pankreasu lepšia  

   c. čí je množstvo fluoresceínu v moči nižšie, tým je funkcia pankreasu horšia  

   d. čím je množstvo laurátu v moči vyššie, tým je funkcia pankreasu horšia  

   e. hodnotíme klírens amylázy

   f. aktivitu elastázy v stolici

 

248.Pri NBT-PABA teste

   a. vyšetrujeme odpad kyseliny p-aminobenzoovej v moči  

   b. vyšetrujeme elastázu v stolici  

   c. pacient musí pred vyšetrením vynechať substitučnú liečbu pankreatickými enzýmami  

   d. pacient musí vynechať v jedle potraviny konzervované kyselinou benzoovou  

   e. hodnotíme koncentráciu kyseliny p-aminobenzoovej v sére

   f. hodnotíme aktivitu chymotrypsínu v stolici

 

249.Pri NBT-PABA teste

   a. vyšetrujeme množstvo tyrozínu v moči  

   b. vyšetrujeme odpad kyseliny malonovej v moči  

   c. pacient dostáva „pokusné“ rańajky  

   d. nestimulujeme sekréciu pankreatickej šťavy

   e. stimulujeme sekréciu pankreasu gastrínom

   f. stimulujeme sekréciu pankreasu fluoresceínom 

 

250.Vyšetrenie tuku v stolici

   a. fyziologicky je v stolici do 70 g tuku/24 hodín  

   b. fyziologicky je v stolici do 7 g tuku/24 hodín  

   c. tuk v stolici je znížený pri poruchách funkcie pankreasu  

   d. tuk v stolici je zvýšený pri poruchách sekrécie žlčových kyselín  

   e. tuk v stolici sa zvyšuje pri malabsorpčnom syndróme

   f. tuk v stolici je znížený pri cholestatických ochoreniach pečene

 

251.Vyšetrenie tuku v stolici

   a. tuk v stolici je znížený pri malabsorpčnom syndróme  

   b. tuk v stolici je zvýšený pri poruchách exokrinného pankreasu  

   c. tuk v stolici je znížený pri poruchách endokrinného pankreasu  

   d. tuk v stolici je zvýšený pri malabsorpčnom syndróme  

   e. tuk v stolici je zvýšený pri cholestatických ochoreniach pečene

   f. tuk v stolici je zvýšený pri zhoršení sekrécie žlčových kyselín

 

252.Pri vyšetrení exokrinnej časti pankreasu dychovými testami sa používa ako substrát

   a. 13C-škrob  

   b. 13C-urea  

   c. 13C-fluoresceín  

   d. 13C-vajcový bielok

   e. 13C-cholesterolestery

   f. 13C-močovinu  

 

253.Pri vyšetrení exokrinnej časti pankreasu dychovými testami sa používa ako substrát

   a. 13C-aminopyrín  

   b. 13C-elastáza  

   c. 13C-estery cholesterolu  

   d. 13C zmiešané triacylglyceroly  

   e. 13C-kofeín

   f. 13C-chymotrypsín

 

254.O xylózovom  teste možno povedať

   a. používa sa na hodnotenie funkcie pankreasu  

   b. používa sa na hodnotenie funkcie tenkého čreva  

   c. používa sa na hodnotenie funkcie hrubého čreva  

   d. používa sa na hodnotenie funkcie pečene  

   e. je neinvazívny test

   f. umožňuje diagnostikovať celiakiu

 

255.Xylózový test

   a. používa sa pri dif.dg. zvýšeného množstva tuku v stolici  

   b. pacient dostáva xylózu per os  

   c. pacient dostáva xylózu intravenózne  

   d. používa sa pri dif.dg. zníženého množstva tuku v stolici 

   e. používa sa na hodnotenie funkcie ilea

   f. býva pozitívny pri nedostatku vitamínu B12

 

256.Test s podaním vitamínu B12 sa používa

   a. na zhodnotenie funkcie proximálnej časti tenkého čreva  

   b. na zhodnotenie funkcie distálnej časti tenkého čreva  

   c. na zhodnotenie funkcie jejuna  

   d. na zhodnotenie funkcie ilea  

   e. na diagnostiku chronickej gastritídy

   f. zvýšenej funkcie parietálnych buniek

 

256.Test s podaním vitamínu B12 sa používa

   a. na zhodnotenie sekrécie vnútorného faktoru  

   b. na zhodnotenie funkcie parietálnych buniek žalúdka  

   c. pri diagnostike pernicióznej anémie  

   d. na posúdenie funkcie hlavných buniek sliznice žalúdka  

   e. pri diagnostike celiakie

   f. pri dif.dg. zvýšeného odpadu tuku v stolici

 

257.Pri vyšetrovaní ŕesorpčnej funkcie tenkého čreva sa používa

   a. xylózový test  

   b. test s vitamínom A  

   c. test s beta-karoténom  

   d. laktózový test  

   e. fluoresceín-dilaurátový test

   f. MEGX test

 

258.Pri vyšetrovaní resorpčnej funkcie tenkého čreva sa používa

   a. orálny glukózový záťažový test  

   b. intravenózny glukózový záťažový test  

   c. test s vitamínom B12  

   d. gastrínový stimulačný test  

   e. test s vitamínom B6

   f. aminopyrínový test

 

259.Pri diagnostike celiakie sa používa vyšetrenie

   a. glutamátdehydrogenázy  

   b. transglutaminázy  

   c. anti-peroxizomálne protilátky  

   d. protilátky proti gliadinu  

   e. antinukleárne protilátky

   f. protilátky proti glutamátdekarboxyláze

 

260.Na diagnostiku celiakie sa používa vyšetrenie

   a. protilátky proti hladkému svalu  

   b. antinukleárne protilátky  

   c. protilátky proti transglutamináze  

   d. protilátky proti endomysiu  

   e. protilátky proti peroxidáze

   f. antimitochondriálne protilátky

 

261.Vyberte správne odpovede

   a. dychový test s laktulózou sa používa na dg. laktázovej deficiencie  

   b. dychový test so značenými triacylglycerolmi sa používa na dg. porúch pankreasu 

   c. dychový test so značenou ureou sa používa na dg. porúch tenkého čreva     

   d. dychový test s glukózou sa používa na dg. porúch endokrinného pankreasu  

   e. dychový test so značeným vitamínom B12 sa používa pri pernicioznej anémii

   f. dychový test s laktózou sa používa pri deficite laktázy

 

262.Vyberte správne odpovede

   a. dychový test so značeným škrobom sa používa na dg. chronickej pankreatitídy  

   b. dychový test s glukózou sa používa na dg. kolonizácie tenkého čreva baktériami  

   c. dychový test s laktulózou sa používa na dg. chorôb pankreasu  

   d. dychový test s glukózou sa používa na dg. porúch funkcie pankreasu  

   e. dychový test s MEGX sa používa pri ochoreniach pečene

   f. dychový test s kofeinom sa používa pri dg. malabsorpčného syndrómu

 

263.Ku fekálnym zápalovým markerom zaraďujeme

   a. kalprotektín  

   b. CRP  

   c. elastáza

   d. chymotrypsín 

   e. ceruleín

   f. elastázu

 

264.Ku fekálnym zápalovým markerom zaraďujeme

   a. fluoresceín  

   b. transglutamináza  

   c. laktoferín  

   d. ceruleín  

   e. beta-2-mikroglobulín

   f. somatostatín

 

265.Vyšetrenie stolice na okultné krvácanie je indikované

   a. pri podozrení na divertikulózu  

   b. ako skríning kolorektálneho karcinómu  

   c. pri diagnostike žalúdkového vredu  

   d. pri diagnostike insuficiencie pankreasu  

   e. pri hemolytických stavoch

   f. pri myoglobínúrii

  

266.Vyšetrenie stolice na okultné krvácanie je indikované

   a. pri diagnostike celiakie  

   b. pri diferenciálnej diagnostike anémií  

   c. pri diagnostike malabsorpčného syndrómu  

   d. pri podozrení na polypózu hrubého čreva  

   e. pri diagnostike duodenálnych vredov

   f. pri hematúrii

 

267.Na vyšetrenie okultného krvácania v stolici

   a. využívame peroxidázovú aktivitu stolice  

   b. využívame peroxidázovú aktivitu hemu  

   c. využívame imunochemické stanovenie hemoglobínu  

   d. využívame mikroskopický dôkaz erytrocytov  

   e. používame protilátky proti ľudskému hemoglobínu

   f. využívame transglutaminázovú aktivitu hemu

 

268. Pri vyšetrení okultného krvácania v stolici

   a. imunochemickou metódou musí pacient vynechať v potrave mäso  

   b. peroxidázovou metódou musí pacient vynechať v potrave mäso  

   c. imunochemickou metódou sa používa peroxid vodíka  

   d. peroxidázovou metódou musí pacient vynechať v potrave vitamín  C   

   e. nešpecifickú metódu používame pri skríningu

   f. pri imunochemických metódach môže interferovať myoglobín

 

269.Substitučnú terapiu pankreatickými enzýmami musíme vynechať pri

   a. xylózovom teste 

   b. teste s beta-karoténom  

   c. fluoresceín-dilaurátovom teste  

   d. NBT-PABA teste  

   e. dychovom teste s laktulózou

   f. vyšetrení amylázy v moči

 

270.Substitučnú terapiu pankreatickými enzýmami musíme vynechať pri

   a. vyšetrení elastázy-1 v stolici  

   b. laktózom tolerančnom teste 

   c. teste s vitamínom A  

   d. vyšetrení chymotrypsínu v stolici  

   e. priamych funkčných testoch funkcie pankreasu

   f. vyšetrení odpadutukov stolicou

 

271.Pri vyšetrení stolice na okultné krvácanie nešpecifickým testom pacient musí vynechať

   a. konzumáciu preparátov železa  

   b. horčicu   

   c. preparáty pankreatických enzýmov  

   d. umelé sladidlá

   e. vysokobielkovinovú dietu

   f. väčšie množstvo tukov

 

272.Pri vyšetrení stolice na okultné krvácanie nešpecifickým testom pacient musí vynechať

   a. preparáty vitamínu C 

   b. preparáty vitamínu B12 

   c. konzumáciu zeleniny obsahujúcej peroxidázu  

   d. mäso  

   e. energetické nápoje

   f. kyselinu benzoovú

 

273.Medzi invazívne testy patrí

   a. pentagastrínový stimulačný test  

   b. elastáza v stolici  

   c. sekretín-ceruleínový test  

   d. NBT-PABA test  

   e. rýchly ureázový test

   f. MEGX test

 

274.Medzi invazívne testy patrí

   a. rýchly ureázový test  

   b. test na okultné krvácanie v stolici  

   c. gastrínový stimulačný test  

   d. test s vitamínom A 

   e. test s antipyrínom

   f. Schillingov test

 

275.O vyšetrení okultného krvácania imunochemickou metódou možno povedať

   a. pacient nemusí pred vyšetrením dodržiavať dietu                           

   b. môžeme vyšetriť Hb v stolici aj kvantitatívne                                   

   c. používa sa na plošný skríning asymptomatických jedincov           

   d. využíva reakciu protilátky s hemom  

   e. patrí medzi invazívne testy

   f. býva pozitívny pri polypóze čreva                                               

 

276.O vyšetrení okultného krvácania v stolici peroxidázovým testom možno povedať

   a. pacient musí pred vyšetrením vynechať v potrave mäso             

   b. pacient musí pred vyšetrením vynechať v potrave tuky               

   c. používa sa na skríning asymptomatických jedincov                        

   d. ako substrát pre peroxidázovú reakciu používa guajakovú živicu 

   e. je neinvazívny test

   f. používa sa pri dif.dg. príčiny anémie

 

277.Imunochemické testy na vyšetrenie okultného krvácania  v stolici

   a. sú citlivejšie ako guajakové testy                                          

   b. eliminujú pozitivitu pri krvácaní z horných častí GIT-u     

   c. využívajú pseudoperoxidázovú aktivitu hemu                    

   d. umožňujú zvýšiť počet cielených kolonoskopií      

   e. je rovnocenný s kolonoskopiou

   f. nepredstavuje väčšiu záťaž pre pacienta            

 

278.Laktulózový – H2 – dychový test

   a. slúži na potvrdenie deficitu laktázy                                      

   b. slúži na posúdenie biotransformačnej funkcie pečene     

   c. používa sa na potvrdenie intolerancie laktózy                    

   d. používa sa na dôkaz H2 produkujúcej bakteriálnej flóry   

   e. používa sa pri posudzovaní funkcie exokrinného pankreasu

   f. je negatívny pri insuficiencii pankreasu

 

279.Vyšetrenie aktivity chymotrypsínu v stolici je

   a. priame funkčné vyšetrenie pankreasu                       

   b. nepriame funkčné vyšetrenie pankreasu                  

   c. ovplyvnené zložením prijímanej potravy                   

   d. neinvazívne vyšetrenie      

   e. test na posúdenie funkcie tenkého čreva

   f. imunochemické vyšetrenie                                           

 

280.Ak má pacient pozitívny nález tuku v stolici a pozitívny výsledok xylózového testu, ide

        najpravdepodobnejšie o

a.       poruchu funkcie pečene                                  

b.       poruchu funkcie pankreasu                            

c.       poruchu sekrécie žlče                                      

d.       poruchu resorpcie z tenkého čreva 

e.       zníženie sekrécie chymotrypsínu

f.        cholestatickú hepatopatiu            

 

281.Vyšetrenie elastázy-1 v stolici sa používa pri chorobách

   a. žalúdka                         

   b. pankreasu                     

   c. tenkého čreva               

   d. hrubého čreva

   e. pečene

   f. cholestáze             

 

282.Medzi enzýmy, ktorých aktivita sa mení pri ochoreniach pečene patrí

   a. amyláza  

   b. ALT  

   c. AST  

   d. lipáza  

   e. glutamátdehydrogenáza

   f. alkalická fosfatáza

 

283.Medzi enzýmy, ktorých aktivita sa mení pri ochoreniach pečene patrí

   a. laktátdehydrogenáza  

   b. gama-glutamyltransferáza  

   c. kyslá fosfatáza  

   d. cholínesteráza  

   e. tartrát-senzitívna kyslá fosfatáza

   f. ureáza

 

284.Poškodenie a nekrózu hepatocytu signalizuje zvýšenie aktivity

   a. lipázy  

   b. amylázy  

   c. cholínesterázy  

   d. glutamátdehydrogenázy  

   e. kyslej fosfatázy

   f. GMT

 

285.Poškodenie a nekrózu hepatocytu signalizuje zvýšenie aktivity

   a. alkalickej fosfatázy  

   b. laktátdehydrogenázy  

   c. ALT  

   d. AST  

   e. cholínesterázy

   f. izoenzýmu LD-5

 

286.So závažnosťou poškodenia hepatocytov

   a. zvyšuje sa aktivita AST  

   b. znižuje sa aktivita ALT  

   c. zvyšuje sa aktivita cholínesterázy  

   d. znižuje sa pomer AST/ALT  

   e. znižuje sa pomer LD-1/LD-5

   f. zvyšuje sa pomer CK/AST

 

287.So závažnosťou poškodenia hepatocytov

   a. zvyšuje sa pomer AST+ALT/GDH  

   b. znižuje sa aktivita cholínesterázy  

   c. zvyšuje sa aktivita glutamátdehydrogenázy  

   d. zvyšuje sa pomer AST/ALT  

   e. znižuje sa pomer AST/ALT

   f. znižuje sa pomer CK/AST

 

288.Poškodenie pečene je sprevádzané zvyšením aktivity

   a. celkovej laktátdehydrogenázy  

   b. izoenzýmu LD-1  

   c. izoenzýmu LD-2 

   d. izoenzýmu LD-3

   e. izoenzýmu LD-4

   f. izoenzýmu LD-5  

 

289.Poškodenie pečene je sprevádzané zvyšením aktivity

   a. AST  

   b. izoenzýmu CK-BB  

   c. kreatínkinázy  

   d. cholínesterázy  

   e. tartrát-rezistentnej kyslej fosfatázy

   f. glutamátdehydrogenázy

 

290.Ku ukazovateľom proteosyntetickej funkcie pečene patrí

   a. albumín   

   b. imunoglobulín G  

   c. imunoglobulín A  

   d. haptoglobín  

   e. alfa-1-antitrypsín

   f. prealbumín

  

291.Ku ukazovateľom proteosyntetickej funkcie pečene patrí

   a. prealbumín  

   b. cholínesteráza 

   c. CRP  

   d. ľahké reťazce Ig 

   e. alkalická fosfatáza

   f. GMT

 

292.Pri poškodení pečene

   a. stúpa sérová koncentrácia prealbumínu  

   b. stúpa aktivita cholínesterázy  

   c. stúpa hladina apoproteínu A  

   d. klesá aktivita cholínesterázy  

   e. zvyšuje sa pomer AST/ALT

   f. zvyšuje sa aktivita glutation-S-transferázy

 

293.Pri poškodení pečene

   a. klesá sérová koncentrácia albumínu  

   b. stúpa sérová hladina transferínu  

   c. skracuje sa protrombínový čas   

   d. klesá aktivita cholínesterázy  

   e. klesá aktivita GMT

   f. znižuje sa pomer ALT+AST/glutamátdehydrogenáza

 

294.Na posúdenie metabolickej funkcie pečene sa používa vyšetrenie

   a. albumínu v sére  

   b. imunoglobulínu G v sére  

   c. amylázy v moči  

   d. pomeru esterifikovaný/voľný cholesterol  

   e. MEGX test

   f. antipyrínový test

 

295.Na posúdenie metabolickej funkcie pečene sa používa vyšetrenie

   a. galaktózový test  

   b. NBT-PABA testu  

   c. imunoglobulínu E v sére  

   d. elastázy-1 v stolici  

   e. hladina žlčových kyselín v sére

   f. test s indocyanínovou zeleňou

 

296.Pri galaktózovom záťažovom teste

   a. hodnotíme úbytok koncentrácie galaktózy v sére  

   b. hodnotíme odpad galaktózy do moču  

   c. vypočítavame exkrečnú kapacitu pre laktózu  

   d. hodnotíme odpad glukózy do moču 

   e. zbierame 24-hodinový moč

   f. hodnotíme odpad laktózy do moču

  

297.Pri galaktózovom záťažovom teste

   a. podávame pacientovi galaktózu intravenózne  

   b. hodnotíme vzostup glykémie  

   c. hodnotíme nárast hladiny laktózy  

   d. podávame pacientovi laktózu per  os  

   e. sledujeme rýchlosť úbytku galaktózy v sére

   f. hodnotíme odpad amoniaku močom

 

298.Ku biotransformačným funkčným vyšetrenia pečene patrí

   a. antipyrínový test  

   b. teofylínový tst  

   c. NBT-PABA test  

   d. fluoresceín dilaurátový test  

   e. kofeínový test

   f. bromsulfoftaleínový test

 

299.Ku biotransformačným funkčným vyšetrenia pečene patrí

   a. pentagastrínocvý test  

   b. MEGX-test  

   c. sekretín-ceruleínový tets  

   d. vyšetrenie frakčnej exkrécie aminodusíka  

   e. test s vitamínom A

   f. test s indocyanínovou zeleňou

 

300.Lidokaín sa pacientovi podáva pri

   a. MEGX-teste  

   b. sekretín-ceruleínovom teste  

   c. kofeínovom teste  

   d. antipyrínovom teste  

   e. Schillingovom teste

   f. posudzovaní biotransformačnej kapacity pečene

 

301.Lidokaín sa pacientovi podáva pri

   a. teofylínovom teste 

   b. fluoresceínovom teste  

   c. NBT-PABA teste  

   d. posúdení biotransformačnej funkcie pečene    

   e. hodnotení exkrečnej funkcie pečene

   f. diferenciálnej diagnostike cholestázy

 

302.Medzi testy hodnotiace exkrečnú funkciu pečene patrí

   a. test s indocyanínovou zeleňou  

   b. antipyrínový test  

   c. bromsulfoftaleínový test  

   d. teofylínový test  

   e. Schillingov test

   f. test s beta-karoténom

 

303. Medzi testy hodnotiace exkrečnú funkciu pečene patrí

   a. bromsulfoftaleínový test  

   b. ceruleínový test 

   c. MEGX-test  

   d. sekretín-pankreozymínový test 

   e. antipyrínový test

   f. fluoresceín-dilaurátový test

 

304.Medzi ukazovatele cholestázy patrí

   a. AST  

   b. ALT  

   c. GMT  

   d. CK-BB  

   e. konjugovaný bilirubín

   f. celkové žlčové kyseliny

 

305.Medzi ukazovatele cholestázy patrí

   a. CK-MM  

   b. alkalická fosfatáza  

   c. kyslá fosfatáza 

   d. cholínesteráza  

   e. nekonjugovaný bilirubín

   f. zvýšený urobilinogén v moči

 

306.Medzi ukazovatele cholestázy patrí

   a. zvýšenie aktivity laktátdehydrgenázy  

   b. zvýšenie aktivity GMT  

   c. zníženie aktivity GMT  

   d. zvýšenie aktiviy ALP  

   e. znížená hladina žlčových kyselín v sére

   f. zvýšenie aktivity glutamátdehydrogenázy

  

307.Medzi ukazovatele cholestázy patrí

   ba. zníženie aktivity ALP  

   b. zvýšenie aktivity cholínesterázy  

   c. zvýšenie aktivity 5-nukleotidázy  

   d. predĺženie protrombínového času  

   e. nález bilirubínu v moči

   f. zvýšenie pomeru LD2/LD1

 

308.Prítomnosť antinukleárnych  protilátok je charakteristická pre

   a. vírusovú hepatitídu C  

   b. primárnu sklerozujúcu cholangitídu  

   c. autoimúnnu hepatitídu  

   d. alkohol-toxickú hepatitídu

   e. primárnu biliárnu cirhózu

   f. Gilbertov syndróm

 

309.Prítomnosť antimitochondriálnych protilátok je charakteristická pre

   a. primárnu biliárnu cirhózu  

   b. nealkoholovú steatohepatitídu  

   c. cirhózu pečene   

   d. hepatocelulárny karcinóm  

   e. cholestázu

   f. autoimúnnu hepatitídu typu I

 

310.U pacientov s primárnou biliárnou cirhózou nachádzame

   a. výrazné zvýšenie IgA  

   b. zvýšenie hladiny celkových žlčových kyselín  

   c. zvýšenú hladinu bilirubínu  

   d. protilátky proti mikrozómom 

   e. znížené hladiny IgG

   f. predĺženie exkrécie indocyanínovej zelene

 

311.U pacientov s primárnou biliárnou cirhózou nachádzame

   a. výrazné zvýšenie IgM  

   b. protilátky proti solubilnému antigénu pečene  

   c. antimitochondriové protilátky  

   d. výrazné zvýšenie IgG  

   e. zvýšenú aktivitu cholínesterázy

   f. pozitívny bilirubín v moči

 

312.Pravidelnej konzumácii alkoholu nasvedčuje

   a. znížená hladina bezsacharidového transferínu  

   b. zvýšená hladina bezsacharidového transferínu  

   c. znížená hladina alfa-1-antitrypsínu 

   d. znížená aktivita cholínesterázy  

   e. zvýšená hladina MEGX

   f. urobilinogén v moči

 

313.Pravidelnej konzumácii alkoholu nasvedčuje

   a. zvýšená aktivita GMT  

   b. zvýšená aktivita ALP  

   c. znížená aktivita GMT  

   d. znížená hladina ceruloplazmínu  

   e. zvýšená hladina IgM

   f. indukcia syntézy GMT

 

314.Vyšetrenie alfa-fetoproteínu v hepatologii môžeme použiť

   a. pri diagnóze hepatómu pečene  

   b. pri diagnóze cholangiocelulárneho karcinómu  

   c. pri skríningu hepatocelulárneho karcinómu  

   d. na potvrdenie konzumácie alkoholu  

   e. pri metastatickom postihnutí pečene

   f. pri Gilbertovom syndróme

 

315.Vyšetrenie alfa-fetoproteínu v hepatologii môžeme použiť

   a. pri diagnóze primárnej biliárnej cirhózy  

   b. pri diagnóze hepatocelulárneho karcinómu pečene  

   c. pri dif.dg. medzi metastázou do pečene a hepatocelulárnym karcinómom  

   d. na sledovanie posttransplantačného obdobia  

   e. pri rozlíšení intra- a extrahepatálnej cholestázy

   f. pri Crigler-Najjarovom syndróme

 

316.Pri vyšetrovaní etiologie juvenilnej cirhózy nám môže pomôcť vyšetrenie

   a. GMT  

   b. ceruloplazmínu  

   c. AST  

   d. haptoglobínu  

   e. lidokainového testu

   f. testu s kyselinou nikotínovou

 

317.Pri vyšetrovaní etiologie juvenilnej cirhózy nám môže pomôcť vyšetrenie

   a. albumínu 

   b. transferínu  

   c. alfa-fetoproteínu  

   d. alfa-1-antitrypsínu  

   e. ceruloplazmínu

   f. pomeru ALT+AST/glutamátdehydrogenáza

 

318.Vyberte správne dvojice: protilátka – chorobná jednotka

   a. protilátky proti mikrozómom – autoimúnna hepatitída 2  

   b. protilátky proti mitochondriam – autoimúnna hepatitída 1  

   c. protilátky proti solubilnému antigénu pečene – autoimúnna hepatitída 3  

   d. protilátky proti mikrozómom – prim.sklerozujúca cholangitída  

   e. protilátky proti peroxidáze – tyreopatie

   f. protilátky proti glutamátdekarboxyláze – prim.sklerozujúca cholangitída

 

319.Vyberte správne dvojice: protilátka – chorobná jednotka

   a. protilátky proti mitochondriam – prim.biliárna cirhóza  

   b. antinukleárne protilátky – autoimúnna hepatitída 1  

   c. protilátky proti mikrozómom – primárna biliárna cirhóza  

   d. protilátky proti solubilnému antigénu pečene – prim.sklerozujúca cholangitída 

   e. protilátky proti hladkému svalu – Gilbertov syndróm

   f. protilátky proti peroxidáze – primárna biliárna cirhóza

 

320.Pri diagnostike Gilbertovho syndrómu používame vyšetrenie

   a. ceruloplazmínu  

   b. test s kyselinou nikotínovou  

   c. test s lidokaínom  

   d. test s protrahovaným hladovaním  

   e. test s lidokaínom

   f. chladový test

 

321.Pri diagnostike Gilbertovho syndrómu používame vyšetrenie

   a. ALP  

   b. bilirubínu  

   c. alfa-fetoproteínu  

   d. alfa-1-antitrypsínu  

   e. MEGX test

   f. fluoresceín-dilaurátový test

 

322.Pri výpočte Child-Pughovho skóre u pacientov s hepatopatiou je potrebný výsledok vyšetrenia

   a. AST  

   b. ALT  

   c. bilirubínu 

   d. alfa-fetoproteínu 

   e. cholínesterázy

   f.albumínu

 

323.Pri výpočte Child-Pughovho skóre u pacientov s hepatopatiou je potrebný výsledok vyšetrenia

   a. albumínu  

   b. tromboplastínového času  

   c. ceruloplazmínu  

   d. cholínesterázy   

   e. BMI

   f. imunoglobulínov v sére

 

324.Pri vyšetrení aktivity fibrogenézy v pečeni využívame vyšetrenie

   a. albumínu  

   b. hydroxyprolínu v moči   

   c. alfa-fetoproteínu  

   d. alfa-1-antitrypsínu  

   e. N-koncového peptidu prokolagénu I

   f. test s indocyanínovou zeleňou

 

325.Pri vyšetrení aktivity fibrogenézy v pečeni využívame vyšetrenie

   a. kyseliny hyaluronovej  

   b. kyseliny nikotínovej  

   c. N-koncového peptidu prokolagénu III  

   d. bezsacharidového transferínu  

   e. žlčových kyselín v sére

   f. galaktózového záťažového testu

 

326.Vyberte správne dvojice: chorobná jednotka – laboratórne vyšetrenie

   a. primárna biliárna cirhóza – IgM  

   b. konzumácia alkoholu – bezsacharidový transferín  

   c. fibrogenéza – bezsacharidový transferín  

   d. podozrenie na hepatopatiu – ceruloplazmín  

   e. primárna biliárna cirhóza – imunoglobulín M

   f. alkoholová hepatopatia – aktivita GMT

 

327.Vyberte správne dvojice: chorobná jednotka – laboratórne vyšetrenie

   a. Gilbertov syndróm – transferín  

   b. primárny hepatocelilárny karcinóm – CEA  

   c. konzumácia alkoholu – GMT  

   d. fibrogenéza v pečeni – kyselina hyaluronová  

   e. cirhóza pečene – MEGX test

   f. primárna biliárna cirhóza – antimitochondriové protilátky

 

328. Vyberte správne dvojice: chorobná jednotka – laboratórne vyšetrenie

   a. benigné nádory pečene – alfa-fetoproteín  

   b. konzumácia alkoholu – ALP  

   c. Gilbertov syndróm – test s kyselinou nikotínovou  

   d. cholestáza – N-koncový peptid prokolagénu III  

   e. Wilsonova choroba – alfa-1-antitrypsín

   f. Wilsonova choroba – koncentrácia medi v moči

 

329. Vyberte správne dvojice: chorobná jednotka – laboratórne vyšetrenie

   a. Wilsonova choroba – ceruloplazmín  

   b. cholestáza – GMT  

   c. fibrogenéza v pečeni – celkové žlčové kyseliny v sére  

   d. primárna biliárna cirhóza – protilátky proti mikrozómom

   e. Gilbertov syndróm – test s hladovaním

   f. Gilbertov syndróm – urobilinogén v moči

 

330.Pri akútnej hepatitíde typu A nachádzame

   a. zvýšenú aktivitu cholínesterázy  

   b. zvýšenú hladinu albumínu v sére  

   c. zvýšenú aktivitu AST  

   d. pozitívny HBsAg  

   e. zvýšené hladiny AFP

   f. zvýšený celkový bilirubín v sére

 

331.Pri akútnej hepatitíde typu A nachádzame

   a. zvýšenú aktivitu ALT 

   b. pozitívne anti-HAV protilátky  

   c. zníženú hladinu celkových žlčových kyselín  

   d. zníženú hladinu albumínu  

   e. pozitívny bilirubín v moči

   f. znížený pomer AST/ALT

 

332.Medzi fyzikálne vyšetrenie moču nepatrí

   a. objem za 24 hodín  

   b. prítomnosť bielkoviny v moči  

   c. meranie hustoty  

   d. zhodnotenie farby  

   e. hodnotenie farby moču

   f. hodnotenie zákalu moču

 

333.Medzi fyzikálne vyšetrenie moču nepatrí

   a. vyhodnotenie pH  

   b. dôkaz ketonurie  

   c. dôkaz glykozúrie  

   d. zhodnotenie zápachu  

   e. dôkaz valcov v moči

   f. hodnotenie prítomnosti kryštálov v moči

 

334.Pre orientačné vyšetrenie proteinúrie diagnostickým papierikom platí

   a. falošne pozitívny výsledok môže spôsobiť kyslý moč  

   b. býva pozitívne pri koncentrácii bielkovín nad 100 mg/l  

   c. býva pozitívne pri koncentrácii bielkovín nad 200 mg/l  

   d. vyhodnocujeme v závislosti na obsahu glukózy v moči  

   e. používame pre včasné odhalenie diabetickej nefropatie

   f. býva pozitívne po fyzickej záťaži

 

335.Pre orientačné vyšetrenie proteinúrie diagnostickým papierikom platí

   a. býva falošne pozitívne pri bilirubinúrii  

   b. býva negatívne pri mikroalbuminúrii  

   c. falošne pozitívny výsledok môže spôsobiť alkalický moč  

   d. vyhodnocujeme v závislosti od pH moču  

   e. býva falošne pozitívne pri ketonúrii

   f. nie je ovplyvnené prítomnosťou urobilinogénu v moči

 

336.Vyšetrenie krvi v moči diagnostickým papierikom

   a. je špecifické vyšetrenie  

   b. je nešpecifické vyšetrenie  

   c. falošne pozitívny výsledok môže spôsobiť proteinúria   

   d. býva pozitívne pri zvýšení koncentrácie myoglobínu v krvi  

   e. býva pozitívne pri hemolýze

   f. nie je ovplyvnené prítomnosťou urobilinogénu

 

337.Vyšetrenie krvi v moči diagnostickým papierikom

   a. býva pozitívne pri intravaskulárnej hemolýze  

   b. býva pozitívne pri urobilinogenúrii  

   c. býva pozitívne pri poškodení kostrového svalstva  

   d. je založené na peroxidázovej aktivite globínu  

   e. býva pozitívne pri nádoroch močového mechúra

   f. býva pozitívne pri cholelitiáze

 

338.Pozitívny nález krvi v moči diagnostickým papierikom a negatívny výsledok vyšetrenia

        sedimentu môže byť spôsobený

   a.renálnou hematúriou  

   b. postrenálnou hematúriou  

   c. poškodením kostrového svalu  

   d.glomerulárnou hematúriou  

   e. tubulárnou proteinúriou

   f. prítomnosťou žlčových kyselín v moči

 

338.Pozitívny nález krvi v moči diagnostickým papierikom a negatívny výsledok vyšetrenia

        sedimentu môže byť spôsobený

   a. intravaskulárnou hemolýzou  

   b. hemoglobínúriou  

   c. zvýšenou hladinou haptoglobínu v sére  

   d. prerenálnou proteinúriou  

   e. diabetickou nefropatiou

   f. myoglobínúriou

 

339.Pri vyšetrení žlčových farbív v moči je správne

   a. pozitívny bilirubín a negatívny urobilinogén – Gilbertov syndróm  

   b. pozitívny bilirubín a negatívny urobilinogén – hemolytický ikterus  

   c. pozitívny bilirubín a negatívny urobilinogén – obštrukčný ikterus  

   d. negatívny bilirubín a pozitívny urobilinogén – hepatálny ikterus  

   e. negatívny bilirubín a pozitívny urobilinogén – intrahepatálna cholestáza

   f. pozitívny bilirubín a negatívny urobilinogén – extrahepatálna cholestáza

 

340.Pri vyšetrení žlčových farbív v moči je správne

   a. negatívny bilirubín a pozitívny urobilinogén – Gilbertov syndróm  

   b. negatívny bilirubín a pozitívny urobilinogén – intravaskulárna hemolýza  

   c. negatívny bilirubín a negatívny urobilinogén – hemolytický ikterus  

   d. negatívny bilirubín a negatívny urobilinogén – hepatálny ikterus  

   e. negatívny bilirubín a negatívny urobilinogén – Gilbertov syndróm

   f. pozitívny bilirubín a negatívny urobilinogén – extrahepatálna cholestáza

 

341.Prerenálnu proteinúriu môže spôsobiť

   a. poškodenie kostrového svalstva  

   b. poškodenie tubulárnych buniek  

   c. poškodenie glomerulárnej membrány  

   d. zápal močového mechúra  

   e. diabetes mellitus

   f. myoglobínúria

 

342.Prerenálnu proteinúriu môže spôsobiť

   a. myelóm  

   b. prítomnosť ľahkých reťazcov imunoglobulínov v sére  

   c. prítomnosť Bence-Jonesovho proteínu  

   d. zvýšenie sérovej koncentrácie bielkoviny s m.h. nižšou ako 40000    

   e. zvýšenie sérovej koncentrácie albumínu

   f. poškodenie tubulov

 

343.Renálnu proteinúriu môže spôsobiť

   a. prítomnosť Bence-Jonesovho proteínu  

   b. intravaskulárna hemolýza  

   c. poškodenie glomerulárnej membrány  

   d. poškodenie tubulárnych buniek  

   e. pyelonefritída

   f. diabetická nefropatia

 

344.Renálnu proteinúriu môže spôsobiť

   a. akútna glomerulonefritída  

   b. toxické poškodenie obličiek  

   c. poškodenie kostrového svalu 

   d. diabetická nefropatia  

   e. zápal močového mechúra

   f. polyklonálna hypergamaglobulinémia

 

345.Pre glomerulárnu proteinúriu platí

   a. býva dôsledkom poškodenia glomerulárnej membrány  

   b. býva obvykle menej ako 1 g/l  

   c. býva obvykle viac ako 1 g/l  

   d. v moči nachádzame zvýšené množstvo albumínu  

   e. môžeme ju charakterizovať indexom selektivity

   f. vyšetrenie diagnostickým papierikom je pozitívne

 

346.Pre glomerulárnu proteinúriu platí

   a. v moči bývajú prítomné imunoglobulíny  

   b. v moči sú zvýšené hlavne beta-mikroglobulín a alfa-1-mikroglobulín  

   c. v moči býva zvýšený transferín 

   d. v moči sú prítomné hlavne bielkoviny s m.h. menej ako 60000  

   e. nedá sa zachytiť vyšetrením diagnostickými papierikmi

   f. býva obvykle spôsobená pyelonefritídou

 

347.Pre tubulárnu proteinúriu platí

   a. býva pri poškodení glomerulov zápalovým procesom  

   b. býva u pacientov s poškodeným tubulárnym aparátom  

   c. bývajú zvýšené bielkoviny s m.h. vyššou ako 60000  

   d. bývajú zvýšené bielkoviny s m.h. nižšou ako 60000  

   e. hodnotíme ju podľa indexu slktivity

   f. možno ju diagnostikovať elektroforézou bielkovín moču

 

 

348.Pre tubulárnu proteinúriu platí

   a. býva u pacientov s akútnou glomerulonefritídou  

   b. býva u pacientov s diabetickou nefropatiou  

   c. najvýraznejšie sa zvyšuje množstvo albumínu v moči  

   d. býva zvýšený hlavne alfa-1-mikroglobulín  

   e. vyšetrenie bielkovín v moči diagnostickým papierikom je obvykle negatívne

   f. v moči býva pozitívny AFP

 

349.Klasifikácia proteinúrie sa robí

   a. na základe veľkosti molekúl bielkovín v moči 

   b. vyšetrením elektroforézy bielkovín moču na agaróze  

   c. vyšetrením elektroforézy bielkovín moču na acetátovej fólii  

   d. vyšetrením elektroforézy bielkovín moču na polyakrylamidovom géli s laurylsulfátom sodným  

   e. vyšetrením pomeru albumín/transferín v moči

   f. vyšetrením pomeru albumín/IgG v moči

 

350.Klasifikácia proteinúrie sa robí

   a. vyšetrením elektroforézy bielkovín moču na polyakrylamidovom géle s agarózou  

   b. vyšetrením koncentrácie viacerých bielkovín s rôznou molekulovou hmotnosťou  

   c. ultracentrifugáciou  

   d. pomocou enzymimunoassaye  

   e. vyšetrením pomeru albumín/IgG v sére a v moči

   f. vyšetrením pomeru alfa-1-mikroglobulín/beta-2-mikroglobulín v moči

 

351.Vyberte správne výsledky klasifikácie proteinúrie

   a. zvýšený alfa-mikroglobulín a albumín – tubulárna proteinúria

   b. zvýšený albumín, negatívny IgG a mikroglobulín – glomerulárna selektívna proteinúria

   c. zvýšený albumín, zvýšený IgG, negat mikroglobulín – glomerulárna neselektívna proteinúria

   d. zvýšený albumín, zvýšený IgG aj mikroglobulín – zmiešaná proteinúria

   e. zvýšený albumín a zvýšený alfa-1-mikroglobulín – glomerulárna neselektívna proteinúria

   f. znížený albumín, zvýšený alfa-1-mikroglobulín – glomerulárna selektívna proteinúria

 

352.Vyberte správne výsledky klasifikácie proteinúrie

   a. zvýšený mikroglobulín a albumín – glomerulárna selektívna

   b. zvýšený mikroglobulín a albumín – zmiešaná tubulárna a glomerulárna selektívna proteinúria

   c. zvýšený albumín, negatívny IgG a mikroglobulín – tubulárna proteinúria

   d. zvýšený albumín, IgG a mikroglobulín – glomerulárna neselektívna + tubulárna proteinúria

   e. zvýšený albumín, zvýšený IgG, negat mikroglobulín – glomerulárna neselektívna proteinúria

   f. zvýšený albumín, negatívny IgG a alfa-1-mikroglobulín – glomerulárna selektívna proteinúria

 

353.Pri vyšetrení močového sedimentu hodnotíme hlavne

   a. erytrocyty

   b. leukocyty  

   c. tubulárne bunky

   d. ploché epitélie

   e. prítomnosť baktérií v moči

   f. koncentráciu močoviny v moči

 

354.Pri vyšetrení močového sedimentu hodnotíme hlavne

   a. degenerované tubulárne bunky

   b. valce

   c. kryštály  

   d. bielkoviny  

   e. počet erytrocytov

   f. počert kryštálov

 

355.Nefrotický syndróm je charakterizovaný

   a. proteinúriou menej ako 1 g/l   

   b. proteinúriou viac ako 5 g/l    

   c. nálezom erytrocytových valcov   

   d. leukocytúriou   

   e. nálezom epitelových valcov

   f. zvýšenou hladinou cholesterolu v sére

 

356.Nefrotický syndróm je charakterizovaný

   a. nálezom leukocytových valcov   

   b. nálezom fosfátových kryštálov   

   c. proteinúriou viac ako 5 g/l   

   d. nálezom lipidových valcov 

   e. zvýšenou hladinou choplesterolu v moči

   f. hypoproteinémiou

 

357.Pre poškodenie tubulárnych buniek je charakteristické

   a. tubulárna proteinúria    

   b. zmiešaná proteinúria    

   c. leukocytové valce    

   d. granulované valce    

   e. erytrocytové valce

   f. dysmorfné erytrocyty v sedimente

 

358.Pre poškodenie tubulárnych buniek je charakteristické

   a. proteinúria obvykle menšia ako 1 g/l    

   b. proteinúria obvykle vyššia ako 1 g/l   

   c. erytrocytové valce   

   d. hyalinné valce   

   e. granulované valce

   f. lipidové valce

 

359.Hyalinné valce v moči

   a. môžu byť u pacienta s proteinúriou   

   b. bývajú hlavnou zložkou sedimentu u pacientov so zápalom v močových cestách   

   c. sú charakteristické pre pyelonefritídu   

   d. bývajú u pacientov s horúčkou   

   e. môžu byť v moči pacienta s normálnou funkciou obličiek

   f. sú diagnostickým znakom nefrotického syndrómu

 

360.Hyalinné valce v moči

   a. bývajú u pacientov glomerulárnou hematúriou    

   b. sú charakteristické pre cystitídu   

   c. sú tvorené Tamm-Horsfallovým glykoproteínom    

   d. môžu byť aj u zdravého človeka   

   e. bývajú u pacientov s proteinúriou

   f. sú prítomné u pacientov s nefrolitiázou

 

361.Pre renálnu erytrocytúriu je charakteristické

   a. eumorfné erytrocyty v sedimente    

   b. dysmorfné erytrocyty v sedimente    

   c.erytrocytové valce   

   d. zvýšenie erytrocytov v močovom sedimente  

   e. masívna proteinúria

   f. tubulárny typ proteinúrie

 

362.Pre renálnu erytrocytúriu je charakteristické

   a. pozitívny nález krvi diagnostickým papierikom   

   b. epitelové valce   

   c. granulované valce   

   d. proteino-erytrocytová disoaciácia   

   e. minimálna proteinúria

   f. voskové valce

 

363.Proteino-erytrocytová disociácia býva

   a. prítomná pri prerenálnej proteinúrii   

   b. prítomná pri glomerulovej erytrocytúrii    

   c. prítomná pri postrenálnej erytrocytúrii    

   d. sprevádzaná erytrocytovými valcami    

   e. pri tubulárnej proteinúrii

   f. pri paraproteinémii

 

364.Proteino-erytrocytová disociácia býva

   a. nebýva sprevádzaná erytrocytovými valcami    

   b. pri glomerulonefritíde   

   c. sprevádzaná leukocytovým i valcami    

   d. obvykle sprevádzaná prítomnosťou eumorfných erytrocytov    

   e. obvykle sprevádzaná prítomnosťou dysmorfných erytrocytov

   f. komplikáciou nefrotického syndrómu

 

365. Pre hodnotenie glomerulárnej filtrácie môžeme použiť vyšetrenie sérovej hladiny

   a. albumínu   

   b. imunoglobulínu G   

   c. kreatinínu   

   d. močoviny   

   e. cystatínu C

   f. alfa-1-mikroglobulínu

 

366. Pre hodnotenie glomerulárnej filtrácie môžeme použiť vyšetrenie sérovej hladiny

   a. cystatínu C 

   b. alfa-mikroglobulínu    

   c. beta-2-mikroglobulínu 

   d. kyseliny para-aminobenzoovej 

   e. kreatinínu

   f. inulínu

 

367.Cystatin C

a.       je bielkovina                                                                                

b.       používa sa na hodnotenie glomerulárnej filtrácie         

c.       používa sa na hodnotenie tubulárnych funkcií                    

d.       jeho koncentrácia nezávisí na pohlaví                                     

e.       jeho koncentrácia nezávisí od veku

f.        jeho koncentrácia závisí od množstva svalovej hmoty

 

368.Pri výpočte klírensu kreatinínu podľa Cockrofta potrebujeme

   a. vek pacienta                            

   b. hladinu kreatinínu v moči     

   c. pohlavie pacienta                   

   d. výšku pacienta                         

   e. koncentráciu močoviny v sére

   f. koncentráciu močoviny v moči

 

369.Pri výpočte klírensu kreatinínu podľa Cockrofta potrebujeme

   a. hmotnosť pacienta                       

   b. veľkosť diurézy                              

   c. koncentráciu kreatinínu v sére     

   d. pohlavie                                            

   e. výšku pacienta

   f. koncentráciu močoviny v sére

 

370.Výpočet klírens kreatinínu podľa Schwarza

   a. používa sa u starších ľudí                    

   b. používa sa u detí                                   

   c. vyžaduje hmotnosť dieťaťa                  

   d. vyžaduje výšku dieťaťa                          

   e. nezohľadňuje pohlavie dieťaťa

   f. vyžaduje hmotnosť dieťaťa

 

371.Pri vysokých hladinách kreatinínu v sére

   a. môže byť hodnota klírensu lepšia ako skutočná glomerulová filtrácia     

   b. môže byť hodnota klírensu horšia ako skutočná glomerulová filtrácia     

   c. dochádza k tubulárnej sekrécii kreatinínu                                                      

   d. je výhodnejšie použiť výpočet klírensu kreatinínu podľa Cockrofta            

   e. dochádza ku tubulárnej resorpcii kreatinínu

   f. robí sa 12-hodinový zber moču

 

372.Frakčná exkrécia určitej látky vyjadruje

   a. podiel látky vylúčenej do definitívneho moču z celkového množstva prefiltrovanej látky  

   b. možno vyjadriť v percentách                                                                                                            

   c. je vlastne porovnanie klírensu kreatinínu a klírensu danej látky                                                

   d. vyjadruje tubulárnu sekréciu                                                  

   e. vyžaduje zber moču za 24 hodín

   f. vyžaduje koncentráciu danej látky v moči                                                         

 

373.Pre výpočet frakčnej exkrécie určitej látky potrebujeme pre výpočet

   a. koncentráciu danej látky v moči         

   b. koncentráciu kreatinínu v sére           

   c. diurézu za 24 hodín                               

   d. koncentráciu danej látky v sére          

   e. koncentráciu kreatinínu v moči

   f. koncentráciu cystatínu C v sére

 

374.Medzi markery novotvorby kosti patrí

   a. alkalická fosfatáza 

   b. kyslá fosfatáza 

   c. osteokacín 

   d. hydroxyprolín 

   e. glykosaminoglykany v moči

   f. kalcitonín

 

375.Medzi markery novotvorby kosti patrí

   a. N-koncový peptid prokolagénu I   

   b. kyselina hyaluronová    

   c. pyridinolín   

   d. deoxypyridinolín 

   e. hydroxyprolín

   f. osteokalín

 

376.Medzi markery degradácie kostí patria

   a. alkalická fosfatáza 

   b. tartrát-rezistentná kyslá fosfatáza 

   c. osteokalcín

   d. hydroxyprolín

   e. tartrát-senzitívna kyslá fosfatáza

   f. laminín

 

377.Medzi markery degradácie kostí patria

   a. N-koncový peptid prokolagénu I.  

   b. kyselina hyaluronová 

   c. pyridinolín 

   d. deoxypyridinolín 

   e. kalcitonín

   f. ceruleín

 

378.Pri hyperparatyreóze nachádzame

   a. zvýšenú ALP v sére   

   b. zvýšenú amylázu v moči 

   c. zvýšený odpad fosfátov v moči 

   d. zníženú hladinu vápnika v sére 

   e. znížený vápnik v moči

   f. znížený hydroxyprolín v sére

 

379.Pri hyperparatyreóze nachádzame

   a. znížené vylučovanie vápnika do moču 

   b. zvýšený fosfát v sére  

   c. zníženú alkalickú fosfatázu v sére   

   d. zníženú hladinu fosfátu v sére   

   e. zvýšenú kyslú fosfatázu v sére

   f. zvýšený hydroxyprolín v moči

 

380.Ku zvýšeniu aktivity alkalickej fosfatázy v sére dochádza  u pacientov

   a. s Pagetovou chorobou   

   b. s hyperpoaratyreózou 

   c. s hypoparatyreózou 

   d. s ostaeogénnym sarkómom 

   e. s extrahepatálnou cholestázou

   f. s intrahepatálnou cholestázou

 

381.Zvýšená aktivita alkalickej fosfatázy v sére je u pacientov

   a. s postmenopauzálnou osteoporózou 

   b. so senilnou osteoporózou 

   c. so zvýšenou aktivitou osteoklastov 

   d. v období hojenia kosti   

   e. s hyperparatyreózou

   f. chronickou pankreatitídou

 

382.O osteokalcíne možno povedať

   a. je hlavný nekolagénový proteín kosti 

   b. je marker novotvorby kosti 

   c. je marker aktivity osteoklastov 

   d. je zvýšený v sére u detí 

   e. je marker degradácie kosti

   f. jeho hladina sa zvyšuje pri osteoporóze

 

383.O osteokalcíne možno povedať

   a. je inhibítorom alkalickej fsfatázy 

   b. je podjednotka kolagénu 

   c. je zložený najmä z hydroxyprolínu 

   d. je zvýšený v sére pri osteogénnom sarkóme 

   e. je izoformou cystatínu C

   f. je hormónom prištítnych teliesok

 

384.O pyridinolíne a deoxypyridinolíne možno povedať

   a. sú markery degradácie kostnej hmoty 

   b. sú markery novotvorby kostnej hmoty 

   c. pyridinolín je špecifickejší pre kosť ako deoxypyridinolín 

   d. deoxypyridinolín je špecifickejší pre kosť ako pyridinolín 

   e. nachádzajú sa v zuboch

   f. sú markerom osteoblastov

 

385.O pyridinolíne a deoxypyridinolíne možno povedať

   a. na ich tvorbe sa podieľa hydroxyprolín 

   b. na ich tvorbe sa podieľa lyzín a hydroxylyzín 

   c. vznikajú z kolagénu 

   d. vznikajú z osteokalcínu 

   e. vyšetrujeme ich v moči

   f. vyšetrujeme ich v sére

 

386.Pre kyslú fosfatázu platí

   a. kostná forma je tartrát-rezistentná 

   b. kostná forma je tartrát-senzitívna 

   c. zvyšuje sa pri osteogénnych nádoroch 

   d. zvyšuje sa pri osteolytických nádoroch a metastázach 

   e. môže pochádzať z trombocytov

   f. môže pochádzať z erytrocytov

 

387.Pre kyslú fosfatázu platí

   a. je marker osteoblastov 

   b. je marker osteoklastov 

   c. jej aktivita je zvýšená v puberte 

   d. uvoľňuje sa aj z erytrocytov a prostaty 

   e. jej aktivita klesá pri nedostatku vitamínu K

   f. jej aktivita je vyššia v sére ako v plazme

 

388.O hydroxyprolíne možno povedať

   a. vyšetruje sa v moči 

   b. vyšetruje sa v sére 

   c. tvorí dôležitú súčasť kolagénu 

   d. tvorí dôležitú súčasť osteokalcínu

   e. je aminokyselina

   f. signalizuje novotvorbu kosti

 

389.O hydroxyprolíne možno povedať

   a. tvorí sa v osteoblastoch pri posttranslačnej hydroxylácii prolínu v prokolagéne 

   b. používa sa ako marker osteoresorpcie 

   c. používa sa ako marker syntézy kosti 

   d. nepochádza len z kosti ale môže pochádzať aj z potravy 

   e. je markerom osteolýzy

   f. má ve aminoskupiny

 

390.Skoro 100%-nú špecificitu pre myokard má vyšetrenie

   a. LD  

   b. LD-1  

   c. troponín T  

   d. troponín I 

   e. glutation-S-transferázy

   f. CK-BB

 

391.Skoro 100%-nú špecificitu pre myokard má vyšetrenie

   a. troponín C  

   b. troponín T   

   c. CK-MB 

   d. CK-MBmass 

   e. NBT-PABA

   f. pomeru CK/AST

 

392.Z enzýmových kardiomarkerov

   a. pri infarkte myokardu sa AST normalizuje asi za 14 dní  

   b. pri infarkte myokardu najdlhšie pretrváva zvýšenie LD  

   c. pri infarkte myokardu najkratšie pretrváva zvýšenie LD  

   d. pri infarkte myokardu dosahuje zvýšenie CK vrchol za 24-36 hodín

   e. stúpa pomer LD1/LD2

   f. klesá pomer LD5/LD2  

 

393.Z enzýmových kardiomarkerov

   a. pri infarkte myokardu dosahuje zvýšenie CK vrchol za 2-3 dni  

   b. pri infarkte myokardu sa AST normalizuje asi po 24 hodinách  

   c. pri infarkte myokardu sa AST normalizuje asi do 5 dní  

   d. pri infarkte myokardu sa zvýšenie CK normalizuje za 2-3 dni  

   e. najdlhšie pretrváva zvýšený CK-MBmass

   f. býva zvýšený index LD1/LD2

 

394.O vyšetrení AST možno povedať

   a. pomer aktivít CK/AST je vyšší v kostrovom svale ako v myokarde  

   b. pomer aktivít CK/AST je vyšší v myokarde ako v kostrovom svale  

   c. pri infarkte myokardu je pomer aktivít CK/AST v sére viac ako 10  

   d. pri infarkte myokardu je pomer aktivít CK/AST v sére nižší ako 10  

   e. enzým pochádza z mitochondrie

   f. enzým je v myokarde výlučne cytosolový

 

395.O vyšetrení AST možno povedať

   a. pri poškodení kostrového svalu je pomer aktivít CK/AST v sére vyšší ako 10  

   b. pri poškodení kostrového svalu je pomer aktivít CK/AST v sére nižší ako 10   *

   c. 70% AST sa nachádza v mitochondriach  

   d. 70% AST sa nachádza v cytosole buniek  

   e. je citlivejší parameter ako troponín I

   f. je citlivejší parameter ako troponín C

 

396. O AST možno povedať

   a. vysoké aktivity enzýmu sa nachádzajú v myokarde  

   b. vysoké aktivity enzýmu sa nachádzajú v pečeni  *

   c. je cytosolový enzým  

   d. z väčšej časti sa nachádza v mitochondriach  

   e. jeho aktivita sa zvyšuje pri myokarditíde

   f. jeho aktivita klesá pri ketoacidóze

 

397. O AST možno povedať

   a. pri ischémii myokardu sa zvyšuje asi po 4-6 hodinách  

   b. pri ischémii myokardu sa zvyšuje asi po 1-2 hodinách  

   c. zvyšuje sa v sére pri akútnej hepatitíde  

   d. jej vyšetrenie je kardiošpecifické  

   e. z poškodenej bunky sa dostáva najprv do lymfy

   f. zo séra sa odstraňuje glomerulárnou filtráciou

 

398.Ku enzýmovým kardiomarkerom patrí

   a. myoglobín  

   b. CK  

   c. CK-MB  

   d. AST  

   e. cystatín C

   f. glutation-S-transferáza

 

399.Ku enzýmovým kardiomarkerom patrí

   a. ALT  

   b. GMT  

   c. CK-MM  

   d. LD-1  

   e. glutamátdehydrogenáza

   f. troponín I

 

400.Ku neenzýmovým kardiomarkerom patrí

   a. kolagén 

   b. myoglobín 

   c. troponín T  

   d. troponín C  

   e. troponín I

   f. hydroxyprolín

 

401.Ku neenzýmovým kardiomarkerom patrí

   a. CK-MB  

   b. osteokalcín 

   c. troponín I 

   d. CK-MBmass  

   e. natriuretický peptid

   f. serotonín

 

402.Pre myoglobín platí

   a. nachádza sa v srdcovom svale  

   b. nachádza sa v kostrovom svale  

   c. je veľmi senzítívny marker ischémie myokardu  

   d. má značnú orgánovú špedificitu  

   e. z krvi sa odstraňuje glomerulárnou filtráciou

   f. z krvi sa odstraňuje tubulárnou sekréciou

 

403.Pre myoglobín platí

   a. nemá orgánovú špecificitu  

   b. vylučuje sa z krvi glomerulárnou filtráciou  

   c. pri ischémii myokardu sa normalizuje po 12-24 hodinách  

   d. pri nekomplikovanom infarkte myokardu sa normalizuje po 72 hodinách  

   e. pri akútnom infarkte myokardu sa zvyšuje ako prvý

   f. z nekrotizujúcich buniek sa dostáva najprv do lymfy

 

404.O troponíne T možno povedať

   a. je kardiošpecifický marker  

   b. je nešpecifický marker  

   c. je markerom poškodenia myokardu  

   d. je látka hormonálnej povahy  

   e. pri akútnom infarkte myokardu sa zvyšuje ako prvý

   f. pretrváva zvýšený asi 3 dni po vzniku infarktového ložiska

 

405.O troponíne T možno povedať

   a. je marker zápalu myokardu  

   b. je marker koronárnej ischémie  

   c. je marker srdcového zlyhania  

   d. je marker glomerulárnej filtrácie 

   e. je menej špecifický ako myoglobín

   f. môže byť zvýšený po koronarografii

 

406.Metódami suchej chémie možno vyšetriť pri lôžku pacienta

   a. LD-1      

   b. troponín I 

   c. troponín T  

   d. myoglobín  

   e. pomer CK/AST

   f. pomer LD1/LD2

 

407.Metódami suchej chémie možno vyšetriť pri lôžku pacienta

   a. AST  

   b. CK-MBmass  

   c. pomer CK/AST  

   d. aktivitu CK-MB  

   e. troponín T

   f. aktivitu glutamátdehydrogenázy

 

408.Troponíny

   a. kardiošpecifický je troponín T  

   b. kardiošpecifický je troponín C  

   c. sú charakteristické aj pre hladký sval  

   d. sú charakteristické pre priečne pruhovaný sval  

   e. bývajú zvýšené pri polymyozitíde

   f. pretrvávajú zvýšené asi 12 dní po vzniku infarktu myokardu

 

409.Troponíny

   a. diagnostickú súpravu pre troponín T vyrába len jeden výrobca  

   b. diagnostickú súpravu pre troponín I vyrába len jeden výrobca  

   c. sú najšpecifickejšie z neenzýmových kardiomarkerov  

   d. kardiošpecifický je troponín I  

   e. sú menej špecifické ako myoglobín

   f. pri infarkte stúpajú neskôr ako myoglobín

 

410.Z neenzýmových kardiomarkerov

   a. najcitlivejší je myoglobín  

   b. najšpecifickejší je myoglobín  

   c. najšpecifickejšie sú troponíny  

   d. najcitlivejší je troponín I 

   e. ako prvý sa zvyšuje myogloín

   f. ako prvý sa zvyšuje CK-MBmass

 

411.Z neenzýmových kardiomarkerov

   a. najcitlivejší je CK-MB  

   b. najmenej je špecifický myoglobín  

   c. ako prvý sa normalizuje myoglobín  

   d. ako prvý sa normalizuje troponín T

   e. najdlhšie pretrváva v cirkulácii cystatín C

   f. glomerulárnou filtráciou sa vylučuje troponín I

 

412.Pre myoglobín platí

   a. je najvčasnejší marker nekrózy pri ischemickom poškodení myokardu  

   b. je vhodný pre neskorú diagnostiku akútneho IM  

   c. je vhodný pre diagnostiku včasného reinfarktu  

   d. pokiaľ po 8 hodinách nedochádza ku zvýšeniu jeho hladimy, možno takmer vylúčiť akútny IM  

   e. používa sa pri sledovaní obnovenia perfúzie myokardu

   f. býva zvýšný po kardiochirurgických zákrokoch

 

413.Pre myoglobín platí

   a. z neenzýmových kardiomarkerov má najkratší biologický polčas  

   b. z neenzýmových kardiomarkerov má najdlhší biologický polčas  

   c. je vhodný pre monitorovanie trombolytickej liečby akútneho IM  

   d. vyšetrenie myoglobínu je k dispozícii aj vo forme „bed-side“ testu  

   e. zvyšuje sa pri infarkte myokardu vzniknutom počas operácie

   f. býva zvýšený aj pri polymyozitíde

 

414.O kardiálnych troponínoch možno povedať

   a. ich hladina sa pri poškodení myokardu zvyšuje u väčšiny pacientov 1-2 hod po ischémii  

   b. ich hladina sa pri poškodení myokardu zvyšuje u väčšiny pacientov 3-4 hod po ischémii  

   c. ich zvýšená sérová hladina pochádza len z myokardu  

   d. ich zvýšená sérová hladina môže pochádzať aj z hladkého svalu  

   e. ich vyšetrenie možno použiť pre monitorovanie trombolytickej liečby akútneho IM

   f. ich hladina sa zvyšuje po toxickom poškodení svalstva  

 

415.O kardiálnych troponínoch možno povedať

   a. ako prvý sa normalizuje TnT  

   b. ako prvý sa normalizuje TnI  

   c. TnI pretrváva zvýšený asi 5-10 dní  

   d. TnI pretrváva zvýšený asi 2-3 týždne  

   e. ich hladina sa nemení pri myokarditíde

   f. pri akútnom IM môžu spôsobovať falošnú pozitivitu vyšetrenia krvi v moči

 

416.Pre včasnú diagnostiku reinfarktu myokardu je vhodný marker

   a. s dlhým biologickým polčasom  

   b. čo pretrváva v sére len krátko po vzniku ischémie  

   c. čo pretrváva v sére dlho po vzniku ischémie  

   d. myoglobín  

   e. CK-MB

   f. laktátdehydrogenáza

 

417.Pre včasnú diagnostiku reinfarktu myokardu je vhodný marker

   a. s krátkym biologickým polčasom 

   b. troponín T  

   c. CK-MBmass  

   d. atriálny natriuretický peptid  

   e. AST

   f. beta-2-mikroglobulín

 

418.Pre neenzýmové kardiomarkery platí

   a. najdlhšie pretrváva zvýšenie TnT  

   b. najdlhšie pretrváva zvýšenie TnI  

   c. najdlhšie pretrváva zvýšenie CK-MBmass  

   d. CK-MBmass sa normalizuje behom 48-72 hodín  

   e. ich koncentrácia býva zvýšená pri renálnej insuficiencii

   f. ich koncentrácia býva zvýšená pri hepatálnej insuficiencii

 

419.Pre neenzýmové kardiomarkery platí

   a. TnI sa nehodí pre neskorú diagnostiku akútneho IM  

   b. TnT sa nehodí pre neskorú diagnostike akútneho IM  

   c. vyšetrenie TnT je kardiošpecifickejšie ako vyšetrenie CK-MBmass  

   d. vyšetrenie CK-MBmass je kardiošpecifickejšie ako vyšetrenie TnI  

   e. nebývajú zvýšené pri polymyozitíde

   f. nebývajú zvýšené pri muskulárnej dystrofii

 

420.O CK-MBmass možno povedať

   a. je citlivejším ukazovateľom ischemického poškodenia myokardu ako aktivita CK-MB  

   b. je menej citlivým ukazovateľom ischemického poškodenia myokardu ako aktivita CK-MB  

   c. pri nekróze myokardu sa zvyšuje už 1 hod po vzniku ischémie  

   d. pri nekróze myokardu sa zvyšuje už 3 hodiny po vzniku ischémie  

   e. je markerom zlyhávania srdca

   f. býva zvýšený aj pri poškodení kostrového svalu

 

421.O CK-MBmass možno povedať

   a. jeho hladina sa normalizuje asi za 2-3 dni  

   b. jeho hladina sa normalizuje asi za 5-7 dní  

   c. používa sa na posúdenie úspešnosti reperfúznej terapie  

   d. toto vyšetrenie je vhodné pre detekciu reinfarktu vo včasnej fáze po prvom IM  

   e. môže spôsobiť falošnú pozitivitu vyšetrenia krvi v moči

   f. možno vyšetriť aj pri lôžku pacienta

 

422.Pre myoglobín platí

   a. pochádza z kostrového svalu aj z myokardu  

   b. pochádza len z myokardu  

   c. z krvi sa odstraňuje činnosťou hepatocytov  

   d. z krvi sa odstraňuje glomerulárnou filtráciou  

   e. býva zvýšený pri muskulárnej dystrofii

   f. môže spôsobiť falošnú pozitivitu che, dôkazu krvi v moči

 

423.Pre myoglobín platí

   a. z krvi sa odstraňuje tubulárnou sekréciou  

   b. je najcitlivejší zo všetkých kardiomarkerov  

   c. je najšpecifickejší zo všetkých kardiomarkerov  

   d. pri nekróze myokardu sa zvyšuje po 4-6 hodinách po vzniku ischémie 

   e. používa sa na monitorovanie trombolytickej liečby IM

   f. možno ho vyšetriť metódami suchej chémie

 

424.Natriuretický peptid B (BNP):

   a. vylučuje sa zo svaloviny komôr  

   b. vylučuje sa z buniek juxtaglomerulového aparátu obličky  

   c. vylučuje sa z neurónov mozgu  

   d. pôsobí hlavne na obličku  

   e. zvyšuje krvný tlak

   f. používa sa ako marker akútneho IM

 

425.Natriuretický peptid B (BNP):

   a. spôsobuje dilatáciu aferentnej arterioly glomerulu  

   b. sôsobuje konstrikciu aferentnej arterioly glomerulu  

   c. spôsobuje konstrikciu eferentnej arterioly glomerulu  

   d. zvyšuje glomerulárnu filtráciu  

   e. znižuje glomerulárnu filtráciu

   f. zvyšuje vylučovanie draslíka

 

426.Natriuretický peptid B (BNP):

   a. podnetom na jeho vylučovanie je zvýšenie napätia steny komôr srdca  

   b. znižuje glomerulárnu filráciu  

   c. v tubuloch znižuje reabsorpciu sodíka  

   d. v tubuloch zvyšuje reabsorpciu sodíka  

   e. zvyšuje reabsorpciu sodíka

   f. používa sa ako ukazovateľ úspešnosti trombolytickej liečby IM

 

427.Natriuretický peptid B (BNP):

   a. zvyšuje vylučovanie sodíka do moču  

   b. jeho sérová hladina býva zvýšená pri kardiálnej insuficiencii  

   c. jeho sérová hladina sa znižuje pri kardiálnej insuficiencii  

   d. je antagonistom renín-angiotenzín-aldosteronového systému  

   e. býva zvýšený pri hepatálnej insuficiencii

   f. patrí medzi enzýmové kardiomarkery

 

428.Pre vyšetrenie natriuretického peptidu B platí

   a. indikáciou pre jeho vyšetrenie je diagnóza kardiálnej insuficiencie pri akútnom dyspnoe  

   b. indikáciou pre jeho vyšetrenie je zhodnotenie prognózy kardiálnej insuficiencie  

   c. indikáciou pre jeho vyšetrenie je diagnóza akútneho infarktu myokardu  

   d. indikáciou pre jeho vyšetrenie je diferenciálna diagnóza dyspnoe 

   e. nepatrí medzi markery ischémie myokardu

   f. je markerom reperfúzie mozgu

 

429.Pre vyšetrenie natriuretického peptidu B platí

   a. hladiny BNP sú u žien vyššie ako u mužov  

   b. hladiny BNP s vekom klesajú  

   c. sérové hodnoty sa pri kardiálnej insuficiencii znižujú  

   d. hladiny BNP sú u mužov vyššie ako u žien  

   e. býva zvýšený pri encefalomalácii

   f. z krvi sa vylučuje glomerulárnou filtráciou

 

430.Hemolýza vzorky môže

   a. zvýšiť hladinu sodíka v sére  

   b. zvýšiť hladinu draslíka v sére  

   c. zvýšiť hladinu vápnika v sére  

   d. znížiť aktivitu cholínesterázy v sére  

   e. zvýšiť koncentráciu cystatínu C

   f. nemení hladinu myoglobínu

 

431.Hemolýza vzorky môže

   a. zvýšiť aktivitu AST v sére  

   b. znížiť aktivitu LD  v sére 

   c. znížiť aktivitu ALT v sére  

   d. zvýšiť aktivitu LD v sére   

   e. zvýšiť aktivitu glutamátdehydrogenázy

   f. znížiť aktivitu kyslej fosfatázy

 

432.Do predanalytickej fázy  laboratórneho vyšetrenia nepatrí

   a. príprava pacienta   

   b. predanalytická úptava vzorky  

   c. kontrola kvality analytickej metódy  

   d. transport vzorky  

   e. skladovanie vzorky

   f. centrifugácia vzorky

 

433.Do predanalytickej fázy laboratórneho vyšetrenia nepatrí

   a. vyplnenie žiadanky na vyšetrenie  

   b. indikácia vyšetrenia  

   c. interpretácia výsledku vyšetrenie  

   d. archivácia výsledkov  

   e. spôsob transportu vzorky

   f. spôsob odberu vzorky

 

434.Referenčné hodnoty

   a. zahŕňajú 66,6% zdravej populácie  

   b. zahŕňajú 95% zdravej populácie  

   c. zahŕňajú 99% zdravej populácie  

   d. vypočítame ako  x ± SD  

   e. zahŕňajú všetkých zdravých ľudí

   f. možno získavať retrospektívne

 

435.Referenčné hodnoty

   a. vypočítame ako  x ± 2SD  

   b. vypočítame ako  x ± 3SD  

   c. môžu byť rozličné pre rôzne pohlavia  

   d. môžu byť odlišné pre rôzne vekové skupiny  

   e. nezávisia od použitej analytickej metódy

   f. môžu byť v rôznych laboratóriach rôzne

 

436.Ako protizrážlivé činidlo sa používa

   a. heparín  

   b. pri enzýmových vyšetrenia oxalát sodný  

   c. pri stanovení glukózy fluorid sodný  

   d. pri stanovení glukózy citrát sodný  

   e. oxalát vápenatý

   f. chelaton

 

437.Ako protizrážlivé činidlo sa používa

   a. pri hemokoagulačných vyšetreniach heparín  

   b. pri hemokoagulačných vyšetreniach citrát  

   c. pri krvnom obraze citrát sodný  

   d. pri krvnom obraze EDTA  

   e. pri vyšetrení sedimentácie erytrocytov citrát sodný

   f. pri vyšetrení sedimentácie erytrocytov heparín

 

438.Čo sa týka zložiek potravy, môže byť skreslený výsledok vyšetrenia

   a. glykémie príjmom potravy  

   b. kreatinínu v sére konzumáciou tukov  

   c. kreatinínu v sére konzumáciou mäsa   

   d. draslíka v sére konzumáciou banánov  

   e. bilirubínu konzumáciou bielkovín

   f. triacylglycerolov konzumáciou zeleniny

 

439.Čo sa týka zložiek potravy, môže byť skreslený výsledok vyšetrenia

   a. krvi v moči konzumáciou mäsa  

   b. krvi v stolici konzumáciou mäsa  

   c. kreatinínu v sére konzumáciou tukov  

   d. sodíka v sére konzumáciou tukov  

   e. hladiny kreatinínu konzumáciou bielkovín

   f. cholesterolu konzumáciou vitamínu D

 

440.Medzi vekom ovplyvniteľné laboratórne parametre patrí

   a. cholesterol  

   b. sodík  

   c. kreatinín 

   d. draslík  

   e. kreatinín

   f. cystatín C

 

441.Medzi vekom ovplyvniteľné laboratórne parametre patrí

   a. alkalická fosfatáza  

   b. gama-glutamyltransferáza  

   c.albumín  

   d. ALT  

   e. CK-MB

   f. myoglobín

 

442.Ktoré výroky o laboratórnych ukazovateľoch sú správne

   a. hladina železa  je u žien vyššia ako u mužov  

   b. hladina železa  je vyššia u mužov ako u žien  

   c. hladiny ceruloplazmínu sú vyššie u mužov ako u žien 

   d. hladiny ceruloplazmínu sú vyššie u žien ako u mužov  

   e. hladina HDL-cholesterolu je vyššia u žien

   f. hladina HDL-cholesterolu je nižšia u mužov ako u žien

 

443.Ktoré výroky o laboratórnych ukazovateľoch sú správne

   a. hladina kreatinínu je vyššia u mužov ako u žien  

   b. hladina kreatinínu je vyššia u žien ako u mužov  

   c. aktivity CK v sére sú vyššie u žien ako u mužov  

   d. aktivity CK v sére sú vyššie u mužov ako u žien  

   e. hladina draslíka v sére je vyššia u mužov ako u žien

   f. hladina draslíka je nižšia u žien ako u mužov

 

444.Vyberte správnu kombináciu laboratórneho parametra a ochorenia štítnej žľazy

   a. kalcitonín – medulárny karcinóm štítnej žľazy  

   b. protilátky proti tyreoperoxidáze – autoimúnna tyreoiditída  

   c. protilátky proti TSH receptoru – autoimúnna tyreoiditída 

   d. protilátky proti TSH receptoru – Basedowova – Gravesova choroba  

   e. protilátky proti hladkému svalu – Basedowova choroba

   f. tyreoglobulín - hypotyreóza

 

445.Vyberte správnu kombináciu laboratórneho parametra a ochorenia štítnej žľazy

   a. tyreoglobulín – karcinóm štítnej žľazy  

   b. tyreoglobulín – medulárny karcinóm štítnej žľazy  

   c. tyreoglobulín – Basedowova-Gravesova choroba  

   d. kalcitonín – Basedowova-Gravesova choroba  

   e. TSH – hypotyreóza

   f. tyroxín – T3-toxikóza

 

446.U pacienta bola zistená zvýšená hodnota TSH a zvýšená hodnota fT4. Môže ísť o

   a. Gravesovu-Basedowovu chorobu  

   b. adenóm hypofýzy  

   c. primárnu hypertyreózu  

   d. primárnu hypotyreózu 

   e. skumdárnu hypotyreózu

   f. sekundárnu hypertyreózu

 

447.U pacienta bola zistená zvýšená hodnota TSH a zvýšená hodnota fT4. Môže ísť o

   a. sekundárnu hypertyreózu  

   b. T3-tyreotoxikózu  

   c. medulárny karcinóm štítnej žľazy  

   d. adenóm štítnej žľazy  

   e. Basedowovu chorobu

   f. autoimúnnu tyreoiditídu

 

448.U pacienta sme zistili normálnu hodnotu fT4 a zvýšenú hodnotu TSH. Môže ísť o

   a. sekundárnu hypotyreózu  

   b. primárnu hypotyreózu  

   c. subklinickú hypertyreózu  

   d. subklinickú hypotyreózu  

   e. adenóm hypofýzy

   f. adenóm štítnej žľazy

 

449.U pacienta sme zistili zvýšenú hodnotu fT4 a zníženú hodnotu TSH. Môže ísť o

   a. T3-tyreotoxikózu  

   b. adenóm hypofýzy  

   c. sekundárnu hypertyreózu  

   d. primárnu hypertyreózu  

   e. adenóm štítnej žľazy

   f. hypotyreózu

 

450.O vyšetrení tyroxínu v sére možno povedať

   a. hladina celkového tyroxínu býva zvýšená v gravidite  

   b. je potrebné pre diagnózu sekundárnej hypertyreózy  

   c. je potrebné pre diagnózu sekundárnej hypotyreózy  

   d. hladina celkového tyroxínu sa zvyšuje pri terapii estrogénmi  

   e. hladina tyroxínu býva zvýšená pri Basedowovej chorobe

   f. hladina tyroxínu býva znížená pri sekundárnej hypertyreóze

 

451.O vyšetrení tyroxínu v sére možno povedať

   a. hladinu celkového tyroxínu ovplyvňuje koncentrácia TBG  

   b. vyšetrenie hladiny fT4 je spoľahlivejšie ako hladina celkového tyroxínu  

   c. je základné skríningové vyšetrenie pri podozrení na poruchu funkcie štítnej žľazy  

   d. hladina fT4 je menej spoľahlivý ukazovateľ ako hladina celkového T4

   e. hladinu tyroxínu ovplyvňuje kalcitonín

   f. hladinu tyroxínu nezvyšujú protilátky proti tyreoglobulínu

 

452.U pacientov s Graves-Basedowovou chorobou zisťujeme

   a. skoro vždy prítomné protilátky proti TSH-receptoru  

   b. zvýšenú hladinu celkového tyroxínu  

   c. skoro vždy prítomné protilátky proti TPO   

   d. zvýšenú hladinu voľného tyroxínu  

   e. zníženú hladinu tyreoglobulínu

   f. protilátky proti hladkému svalu

 

453.U pacientov s Graves-Basedowovou chorobou zisťujeme

   a. zníženú hladinu T3 

   b. zníženú hladinu fT4  

   c. zvýšenú hladinu TSH  

   d. zvýšenú  hladinu T4  

   e. zvýšenú hladinu kalcitonínu

   f. zníženú hladinu TSH

 

454.U pacientov s adenómom štítnej žľazy obvykle zisťujeme

   a. znížené hodnoty TSH  

   b. zvýšené hodnoty TSH  

   c. pozitívne protilátky proti TSH-receptoru  

   d. pozitívne protilátky proti TPO  

   e. nebývajú zvýšené hodnoty TSH

   f. zvýšenú hladinu kalcitonínu

 

455.U pacientov s adenómom štítnej žľazy obvykle zisťujeme

   a. zvýšenú hladinu fT4  

   b. zvýšenú hladinu celkového tyroxínu  

   c. zníženú hladinu celkového tyroxínu  

   d. zníženú hladinu T3 

   e. protilátky proti TSH-receptoru

   f. normálne hodnoty kalcitonínu

 

456.U pacientov s T3-hypertyreózou zisťujeme

   a. zvýšený tyreoglobulín  

   b. normálne hodnoty T4  

   c. zvýšené hodnoty TSH  

   d. zvýšené hodnoty fT4   

   e. zvýšené koncentrácie kalcitonínu

   f. znížené koncentrácie jódu

 

457.U pacientov s T3-hypertyreózou zisťujeme

   a. zvýšené hodnoty celkového T4  

   b. znížené hodnoty TSH  

   c. zvýšené hodnoty T3  

   d. znížené hodnoty T3 

   e. zvýšené koncentrácie jódu

   f. protilátky proti tyreoperoxidáze

 

458.U pacienta s Hashimotovou chronickou thyreoiditídou obvykle nachádzame

   a. znížené TSH  

   b. zvýšené TSH  

   c. znížené T4  

   d. znížené fT4  

   e. zníženú hladinu jódu

   f. strumu

 

459.U pacienta s Hashimotovou chronickou thyreoiditídou obvykle nachádzame

   a. znížené T3  

   b. pozitívne protilátky proti TPO  

   c. pozitívne protilátky proti tyreoglobulínu

   d. pozitívne protilátky proti TSH-receptorom  

   e. protilátky proti glutamátdekarboxyláze

   f. zvýšené hodnoty antimitochondriálnych protilátok

 

460.U pacientov so subklinickou hypertyreózou obvykle zisťujeme

   a. normálne hladiny celkového T4  

   b. normálne hladiny fT4  

   c. znížené hodnoty TSH  

   d. zvýšené hladiny celkového T4  

   e. zvýšené hodnoty TSH

   f. zvýšené hodnoty kalcitonínu

 

461.U pacientov so subklinickou hypertyreózou obvykle zisťujeme

   a. zvýšené hodnoty TSH  

   b. znížené hodnoty fT3  

   c. normálne hodnoty fT3  

   d. zvýšené hladiny T4  

   e. zvýšené hodnoty fT4

   f. znížené hodnoty TSH

 

462.O vrodenej hypotyreoze možno povedať

   a. je primárna hypotyreóza  

   b. je spojená so zníženou hodnotou TSH  

   c. je spojená so zvýšenou hodnotou fT4  

   d. je spojená so zníženou hodnotou fT4  

   e. je spojená so zníženou hladinou jódu v moči

   f. je spojená s hypercholesterolémiou

 

463.Vrodená hypotyreóza je

   a. sekundárna hypotyreóza  

   b. je spojená so zvýšenou hodnotou TSH  

   c. porucha, ktorej skríning sa robí u novorodencov  

   d. porucha ktorej skríning sa robí v puberte  

   e. sprevádzaná hypocholesterolémiou

   f. sprevádzaná zvýšenou hladinou fT3

 

464.Ak u pacienta nachádzame zvýšené hodnoty TSH, fT4 a fT3, svedčí to pre diagnózu

   a. autonómny adenóm štítnej žľazy                                                    

   b. Basedowovej choroby                                                                       

   c. chronického predávkovania preparátmi hormónov štítnej žľazy   

   d. adenómu hypofýzy  

   e. primárnej hypertyreózy

   f. vrodenej hypotyreózy                                                                            

 

465.Pri sekundárnej hypotyreóze klesá sérová hladina

   a. T3                        

   b. cholesterolu     

   c. T4                        

   d. TSH                     

   e. jódu

   f. draslíka

 

466.Pri Basedowovej chorobe nie je

   a. zvýšená hladina T3                                    

   b. zvýšená hladina T4                                   

   c. zvýšená hladina TSH                                  

   d. pozitívny nález autoprotilátok                

   e. znížená hladina TSH

   f. znížená hladina jódu

 

467.Ktorý nález je u pacienta s Basedowovou chorobou najmenej pravdepodobný

   a. zvýšenie fT3                                             

   b. zvýšenie fT4                                             

   c. zvýšenie TSH                                             

   d. protilátky proti TSH-receptorom          

   e. zníženie TSH

   f. prítomnosť autoprotilátok

 

468.Príčinou zvýšenej hladiny hCG môže byť

   a. nádor semenníkov                                  

   b. extrauterinná gravidita                         

   c. nádor prostaty                                          

   d. mola hydatidosa

   e. chorionkarcinóm

   f. čistý seminóm                                     

 

469.Rastový hormón (STH)

   a. sprostredkuje svoje účinky cez receptory pre IGF-1  

   b. podporuje zväčšovanie svalovej hmoty  

   c. zvyšuje lipolýzu  

   d. sprostredkuje svoje účinky cez receptory pre STH  

   e. zvyšuje glykémiu

   f. môže spôsobiť sekundárny diabetes mellitus

 

470.Rastový hormón (STH)

   a. zvyšuje proteosyntézu  

   b. zvyšuje glukoneogenézu  

   c. je to glykoproteín tvorený podjednotkou alfa a beta  

   d. znižuje glykémiu  

   e. znižuje glukoneogenézu

   f. znižuje glykémiu

 

471.Zvýšená sekrécia rastového hormónu spôsobuje

   a. gigantizmus  

   b. hyperglykémiu

   c. hypoglykémiu   

   d. zvýšené hladiny rastového hormónu v sére  

   e. akromegaliu

   f. Basedowovu chorobu

 

472.Zvýšená sekrécia rastového hormónu spôsobuje

   a. zvýšené hladiny IGF-1 v sére  

   b. akromegaliu  

   c. nanizmus  

   d. zníženie hladiny somatomedínov v sére  

   e. zvýšenú lipolýzu

   f. hypoglykémiu

 

473.Na stanovenie diagnózy hypersekrécie rastového hormónu

   a. stačí samotné stanovenie hladiny STH v sére  

   b. nestačí samotné stanovenie hladiny STH v sére  

   c. sa používajú stimulačné testy  

   d. sa používajú supresné testy  

   e. test s arginínom

   f. chladový test

 

474.Na stanovenie diagnózy hypersekrécie rastového hormónu

   a. sa používa test s arginínom  

   b. sa používa test s glukózou  

   c. sa používa vyšetrenie hladiny IGF-1   

   d. sa používa test so sekretínom  

   e. MEGX test

   f. test s antipyrínom

 

475.Na stanovenie diagnózy zníženej sekrécie rastového hormónu

   a. hladiny IGF-1 sú zvýšené  

   b. hladiny IGF-1 sú znížené  

   c. stačí samotné stanovenie koncentrácie STH v sére  

   d. nestačí samotné stanovenie STH v sére  

   e. zisťujeme znížené hladiny somatostatínu

   f. potrebujeme vyšetrenie fT4

 

476.Na stanovenie diagnózy zníženej sekrécie rastového hormónu

   a. používajú sa stimulačné testy  

   b. používajú sa supresné testy  

   c. používa sa test s inzulínom  

   d. je hladina glukózy v sére zvýšená  

   e. používa sa test s arginínom

   f. používa sa MEGX test

 

477. Na stanovenie diagnózy zníženej sekrécie rastového hormónu

   a. používa sa test s arginínom 

   b. používa sa test s glukózou  

   c. používa sa test s arginínom a somatoliberínom  

   d. stačí pozitívny výsledok jedného testu  

   e. zisťujeme zvýšené hladiny tyreoglobulínu

   f. zisťujeme znížené hladiny hCG

 

478. Na stanovenie diagnózy zníženej sekrécie rastového hormónu

   a. je potrebný pozitívny výsledok aspoň dvoch testov  

   b. je potrebný pozitívny výsledok aspoň troch testov  

   c. je hladina somatomedínov znížená  

   d. sa používa lauryl-sulfátový test  

   e. hladina somatomedínov je zvýšená

   f. hladina IGF je zvýšená

 

479.Pre rastový hormón platí

   a. je steroidnej povahy  

   b. je glykoproteín  

   c. je jednoduchý polypeptid  

   d. vylučuje sa vo forme viacerých pulzov počas 24 hodín  

   e. skladá sa z dvoch podjenotiek

   f. je to nonapeptid

 

480.Pre rastový hormón platí

   a. pôsobí na cieľové tkanivá len priamo  

   b.pôsobí na cieľové tkanivá priamo aj sprostredkovane pomocou IGF-1  

   c. iné označenie pre somatoliberín je somatomedín  

   d. časť účinkov rastového hormónu sprostredkujú somatomedíny  

   e. somatostatín účinkuje aj v iných orgánoch ako hypofýza

   f. somatoliberín sa vylučuje z chromofobnych buniek adenohypofýzy

 

481.Vyšetrenie hladiny kortizolu v sére

   a. je ovplyvnené hladinou väzobných proteínov v sére  

   b. nie je ovplyvnené hladinou väzobných proteínov v sére     

   c. je presnejšie ako vyšetrenie kortizolu v moči  

   d. najvyššie hladiny v sére sú okolo 8,00 hod  

   e. je nevyhnutné pre diagnózu Connovho syndrómu

   f. najnižšie hladiny sú v noci

 

482.Vyšetrenie hladiny kortizolu v sére

   a. sa robí ako vyšetrenie celkového kortizolu v sére  

   b. sa robí ako vyšetrenie voľného kortizolu v sére   

   c. najvyššie hodnoty v sére sú okolo polnoci 

   d. vykazuje cirkadiánne kolísanie hladiny  

   e. nie je ovplyvnené ACTH

   f. potrebujeme pre diagnózu hyperaldosteronizmu

 

483.O vyšetrení vylučovania kortizolu do moču možno povedať

   a. jeho hladina v moči je úmerná voľnej frakcii kortizolu v sére  

   b. jeho hladina v moči nie je úmerná voľnej frakcii kortizolu v sére  

   c. vyžaduje vždy kompletný zber moču za 24 hodín  

   d. je dôležité pri diagnostike hyperfunkcie kôry nadobličky  

   e. je dôležité pri hypofunkcii hypofýzy

   f. nie je dôležité pri diagnóze Addisonovej choroby

 

484.O vyšetrení vylučovania kortizolu do moču možno povedať

   a. je dôležité pri diagnostike hyperaldosteronizmu  

   b. vykazuje zvýšené hodnoty u pacientov s kongenitálnou hyperpláziou kôry nadobličky  

   c. vykazuje znížené hodnoty u pacientov s kongenitálnou hyperpláziou kôry nadobličky  

   d. je dôležité pre diagnózu hypofunkcie kôry nadobličky  

   e. býva nezmenené pri adenóme kôry nadobličky

   f. je potrebné pre diagnózu feochromocytómu

 

485.O Cushingovej chorobe platí

   a. zisťujeme zvýšený kortizol v sére  

   b. zisťujeme znížený kortizol v sére  

   c. je zvýšená hladina ACTH v sére  

   d. je znížená hladina ACTH v sére  

   e. je zvýšená hladina kortizolu v moči

   f. je znížená hladina kortizolu v moči

 

485.O Cushingovej chorobe platí

   a. je spôsobená adenómom hypofýzy  

   b. je spôsobená adenómom nadobličky 

   c. je spôsobená feochromocytómom nadobličky

   d. sérová hladina kortizolu je znížená

   e. po podaní dexametazónu dochádza ku poklesu hladiny kortizolu   

   f. po podaní dexametazonu nedochádza ku poklesu hladiny kortizolu  

 

486.O Cushingovom syndróme možno povedať

   a. je podmienený nádorom nadobličky  

   b. je podmienený nádorom adenohypofýzy  

   c. je primárnou poruchou sekrécie kortizolu  

   d. je sekundárnou poruchou sekrécie kortizolu

   e. je podmienený feochromocytómom

   f. je podmienený nadbytkom androgénov

 

487.O Cushingovom syndróme možno povedať

   a. hladina ACTH je v sére zvýšená  

   b. hladina ACTH v sére je znížená  

   c. dexametazon spôsobuje zníženie hladiny kortizolu  

   d. podanie dexametazonu nespôsobuje zníženie hladiny kortizolu  

   e. hladina kortizolu v moči je zvýšená

   f. hladina kortizolu v moči je znížená

 

488.Vyšetrenie ACTH v krvi z petróznych splavov

   a. sa používa na rozlíšenie ektopickej produkcie ACTH a adenómu hypofýzy  

   b. pomer ACTH v krvi splavov a lakťovej krvi viac ako 3:1 svedčí o ektopickej produkcii  

   c. pomer ACTH v krvi splavov a lakťovej krvi viac ako 3:1 svedčí o nádore hypofýzy  

   d. pomer ACTH v krvi splavov a lakťovej krvi viac ako 3:1 svedčí o hyperplázii kôry nadobličky  

   e. používa sa na diagnózu Cushingovho syndrómu

   f. používa sa na diagnózu feochromocytómu

 

489.Vyšetrenie ACTH v krvi z petróznych splavov

   a. sa používa na rozlíšenie primárnej a sekundárnej hyperfunkcie kôry nadobličky  

   b. sa používa na rozlíšenie adenómu hypofýzy a ektopickej produkcie ACTH    

   c. pomer ACTH v krvi splavov a lakťovej krvi viac ako 3:1 svedčí o Cushingovom syndróme 

   d. pomer ACTH v krvi splavov a lakťovej krvi menej ako 3:1 svedčí o Cushingovom syndróme  

   e. sa robí pri znížených hladinách ACTH

   f. sa nerobí u pacientov s nízkou hladinou ACTH

 

490.Keď vyšetrujeme Synacthenový test

   a. podáva sa syntetický kortikoid  

   b. podáva sa syntetický analóg ACTH 

   c. stúpa hladina kortizolu pri primárnej hyperplázii kôry nadobličky  

   d. stúpa hladina kortizolu pri nádoroch kôry nadobličky  

   e. hladina kortizolu v sére sa znižuje

   f. hladina kortizolu v moči sa znižuje

 

491.Keď vyšetrujeme Synacthenový test

   a. klesá hladina kortizolu pri nádoroch nadobličky  

   b. stúpa hladina kortizolu pri hypofunkcii kôry nadobličky  

   c. stúpa hladina kortizolu pri sekundárnej hyperfunkcii nadobličky  

   d. stúpa hladina kortizolu pri sekundárnej hypofunkcii kôry nadobličky  

   e. stúpa hladina ACTH pri sekundárnej hypofunkcii kôry nadobličky

   f. stúpa hladina ACTH pri nádoroch hypofýzy

 

492.Pri nádoroch kôry nadobličky zisťujeme u pacientov

   a. zvýšený kortizol v sére  

   b. znížený kortizol v moči  

   c. zvýšený kortizol v moči  

   d. zníženú hladinu ACTH v sére  

   e. zníženú hladinu ACTH v sére

   f. zníženú hladinu kortizolu v moči

 

493.Pri nádoroch kôry nadobličky zisťujeme u pacientov

   a. zvýšenú hladinu ACTH v sére  

   b. zníženie hladiny kortizolu po podaní dexametazónu  

   c. že nedochádza ku zníženiu hladiny kortizolu po podaní dexametazónu  

   d. chýbanie odpovede po podaní Synacthenu  

   e. zníženú hladinu ACTH v sére

   f. zvýšený kortizol po podaní Synacthenu

 

494.O vyšetrení kortizolu možno povedať

   a. kortizol v slinách odráža voľnú frakciu kortizolu v sére   

   b. kortizol v moči je nepriamo úmerný voľnej frakcii kortizolu v sére  

   c. kortizol v moči je základným vyšetrením pri podozrení na hyperkortikalizmus  

   d. kortizol v sére je zvýšený pri Cushingovej chorobe  

   e. kortizol v sére je zvýšený pri Connovom syndróme

   f. kortizol v sére je zvýšený pri Cushingovom syndróme

 

495.O vyšetrení kortizolu možno povedať

   a. kortizol v sére je znížený pri Cushingovom syndróme  

   b. jeho koncentrácia v sére je znížená pri kongenitálnej hyperplázii kôry nadobličky  

   c. jeho koncentrácia v moči je zvýšená pri kongenitálnej adrenálnej hyperplázii     

   d. jeho koncentrácia v slinách je zvýšená pri primárnej adrenálnej hyperfunkcii  

   e. kortizol v sére je znížený pri Cushingovej chorobe

   f. pri sekundárnej hyperfunkcii kôry nadobličky je kortizol v moči znížený

 

496.Pre dexametazónový test platí

   a. patrí medzi stimulačné testy  

   b. patrí medzi supresívne testy  

   c. u zdravého človeka vyvoláva pokles sérového kortizolu minimálne o 50%  

   d. u pacienta s karcinómom nadobličky nevyvoláva pokles kortizolu  

   e. u pacienta s Cushingovým syndrómom vyvoláva vzostup hladiny ACTH

   f. u pacienta s Cushingovou chorobou zvyšuje hladinu kortizolu v moči

 

497.Pre dexametazónový test platí

   a. u pacienta s Cushingovou chorobou vyvoláva pokles kortizolu v sére  

   b. u pacienta s Cushingovým syndrómom vyvoláva pokles kortizolu v sére   

   c. u pacientov s Cushingovým syndrómom vyvoláva vzostup kortizolu v sére  

   d. u pacientov so sekundárnou hyperfunkciou kôry nadobličky vyvoláva vzostup kortizolu  

   e. u pacientov so sekundárnou hyperfunkciou kôry nadobličky nevyvoláva vzostup kortizolu

   f. používa sa na rozlíšenie primárnej a sekundárnej hypofunkcie kôry nadobličky

 

498.U pacientov s primárnou hyperfunkciou kôry nadobličky zisťujeme

   a. vysokú koncentráciu kortizolu v sére  

   b. zníženú koncentráciu kortizolu v slinách

   c. zvýšenú koncentráciu ACTH v sére   

   d. zníženú koncentráciu ACTH v sére    

   e. zníženú hladinu aldosterónu

   f. Synacthen nezvyšuje hladinu kortizolu v moči

 

499.U pacientov s primárnou hyperfunkciou kôry nadobličky zisťujeme

   a. chýbanie cirkadiánneho kolísania sérového kortizolu  

   b. pri dexametazónovom testedochádza ku poklesu kortizolu v sére  

   c. pri dexametazónovom teste nedochádza ku poklesu kortizolu v sére  

   d. pri Synacthenovom teste nestúpa kortizol v sére  

   e. chýbanie kortizolu v slinách

   f. hyperglykémiu

 

500.Ktoré vyšetrenie má najväčšiu výpovednú hodnotu pri podozrení na insuficienciu kôry

       nadobličky

   a. počet leukocytov v krvi                                                               

   b. koncentrácia sodíka v sére                                                             

   c. koncentrácia draslíka v sére                                                       

   d. koncentrácia kortizolu v sére pred a po podaní ACTH   

   e. vyšetrenie hladiny cholesterolu v sére

   f. dexamethasonový test      

 

501.U pacienta s Cushingovým syndrómom nachádzame v moči zvýšené hodnoty

   a. kortizolu                                      

   b. 17-hydroxysteroidov                

   c. androgénov                                

   d. estrogénov                                 

   e. ACTH

   f. kyseliny hydroxyindoloctovej

 

502.U pacientov s primárnym hyperaldosteronizmom zisťujeme

   a. hypervolémiu                                                                          

   b. hypernatriémiu                                                                       

   c. hypokaliémiu                                                                            

   d. zvýšenú hladinu ACTH           

   e. hyperglykémiu

   f. hypertenziu

 

 

503.U pacientov s feochromocytómom nachádzame v moči zvýšené vylučovanie

   a. hydroxyindoloctovej kyseliny     

   b. vanilmandlovej kyseliny              

   c. hydroxyprolínu                             

   d. katecholamínov                           

   e. ACTH

   f. draslíka

 

504.Ktoré z uvedených dvojíc (lab.vyšetrenie –  choroba) sú správne

   a. kyselina hydroxyindoloctová v moči – feochromocytóm                

   b. renínová aktivita v renálnej krvi – stenóza a.renalis                        

   c. homovanilová kyselina v moči – neuroblastóm                                 

   d. kortizol v moči – Cushingov syndróm       

   e. tyreoglobulín – medulárny karcinóm štítnej žľazy

   f. primárna hyperfunkcia kôry nadobličky – ACTH                                            

 

505.U pacienta bol diagnostikovaný medulárny karcinóm štítnej žľazy. Ktoré z uvedených vyšetrení

        použijeme na monitorovanie priebehu ochorenia

a.       AFP                                      

b.       tyreoglobulín                   

c.       CA 15-3                              

d.       kalcitonín                           

e.       tyroxín

f.        tyreoglobulín

 

506.U 45-ročného pacienta bol zistený paroxysmálny erytém v oblasti tváre, krku a hornej časti

        hrudníka s bronchospazmom, hnačka a krčovité bolesti brucha a systolický šelest. Ktoré

        vyšetrenie by ste považovali za najdôležitejšie

a.       tryptofan v sére                                           

b.       kyselinu hydroxyindoloctovú v moči        

c.       kyselinu vanilmandlovú v moči                  

d.       katecholamíny v moči         

e.       ACTH

f.        hCG                        

 

507.Osmolalitu séra môžeme orientačne vypočítať na základe sérových hodnôt

   a. sodíka                

   b. draslíka             

   c. močoviny          

   d. glykémie           

   e. kreatinínu

   f. kyseliny močovej

 

508.Ku zníženiu hladiny draslíka v sére môže dôjsť následkom

   a. hypoaldosteronizmu                                                    

   b. parenterálneho podania glukózy a inzulínu             

   c. rabdomyolýzy                                                                 

   d. akútnej intravaskulárnej hemolýzy  

   e. hyperaldosteronizmu

   f. hemolýzy                         

 

509.Typickou príčinou hypokaliémie je

   a. hyperaldosteronizmus                                               

   b. akútne štádium intravaskulárnej hemolýzy           

   c. respiračná acidóza                                                       

   d. Addisonova choroba                                                    

   e. renálna insuficiencia

   f. akútne zlyhanie obličiek

 

510.Hyperkaliémia môže najskôr vzniknúť na základe

   a. abúzu laxancií                                              

   b. neliečenej diabetickej ketoacidózy          

   c. Connovho syndrómu                                  

   d. intenzívneho zvracania

   e. zvýšenej sekrécie ACTH

   f. akútneho zlyhania obličiek                    

 

511.Hypokaliémia nie je spôsobená

   a. metabolickou alkalózou                                                                                  

   b. neliečenou diabetickou ketoacidózou                                                        

   c. zvýšeným užívaním diuretík na báze antagonistov aldosteronu              

   d. podaním inzulínu u pacienta s diabetickou ketoacidózou   

   e. ketoacidózou

   f. hyperaldosteronizmom                   

 

512.Možnou príčinou hyperkaliémie nie je

   a. Addisonova choroba                                                            

   b. rozsiahle poškodenie svalstva (crush-syndróm)             

   c. chronické zvracanie                                                              

   d. masívna intravaskulárna hemolýza  

   e. ketoacidóza

   f. Connov syndróm

 

513.Príčinou hypokaliémie môže byť

   a. Addisonova choroba     

   b. respiračná alkalóza         

   c. metabolická alkalóza              

   d. neliečená ketoacidóza    

   e. Cushingov syndróm

   f. intravaskulárna hemolýza

 

514.Ktorý z nasledovných proteínov sa bude počas reakcie akútnej fázy v sére znižovať

   a. C-reaktívny proteín             

   b. fibrinogén                             

   c. alfa-1-kyslý glykoproteín    

   d. transferín                              

   e. albumín

   f. haptoglobín

 

515.Ktorá z výpovedí o CRP platí

   a. zvýšenie hladiny CRP poukazuje na akútnu zápalovú reakciu                                            

   b. CRP sa vylučuje v rámci syntézy inzulínu                                                                                

   c. vírusová infekcia spôsobuje výraznejší nárast CRP v sére ako bakteriálna infekcia       

   d. CRP je bakteriálny exotoxín                                                                                                     

   e. býva zvýšený u pacientov s nádorovým ochorením

   f. býva zvýšený pri reumatickom ochorení

 

516.Čo neplatí pre CRP

   a. syntetizuje sa v pečeni                                                                                                          

   b. pooperačné komplikácie spôsobujú zvýšenie CRP v sére                                                

   c. patrí ku včasný a citlivým reaktanntom akútnej fázy                                                       

   d. pri diferenciálnej dg. vírusových a bakteriálnych infekcií sú hladiny CRP vyššie pri vírusových   

   e. nezvyšuje sa pri nádorových ochoreniach

   f. pri elektroforéze sa pohybuje v alfa-1-frakcii

 

517.Zistenie výrazného zníženia hladiny haptoglobínu v sére svedčí pre

   a. akútnu reumatickú horúčku      

   b. nefrotický syndróm                     

   c. intravaskulárnu hemolýzu           

   d. deficit železa                                  

   e. obštrukčný ikterus

   f. akútny zápal

 

518.Príčinou hypoproteinémie môže byť

   a. exsudatívna enteropatia       

   b. gravidita                                   

   c. mnohopočetný myelóm        

   d. znížená funkcia pečene         

   e. znížená funkcia hkôry nadobličky

   f. malabsorpčný syndróm

 

519.U pacienta s Wilsonovou chorobou zisťujeme

   a. zvýšené vylučovanie medi do moču             

   b. zvýšený obsah medi v pečeni                        

   c. zvýšenú koncentráciu medi v sére                

   d. zvýšenú hladinu ceruloplazmínu v sére       

   e. zníženú hladinu ceruloplazmínu v sére

   f. zníženú hladinu transferínu v sére

 

520.Ktorý z uvedených orgánov, resp. tkanív má vysokú aktivitu AST

   a. kostné tkanivo   

   b. pečeň                  

   c. myokard              

   d. prostata               

   e. kostrový sval

   f. nervové tkanivo

 

521.Ktorý z uvedených enzýmov je lokalizovaný hlavne v mitochondriach

   a. glutamátdehydrogenáza    

   b. AST                                         

   c. GMT                                         

   d. LDH                                         

   e. cholínesteráza

   f. ALT

 

522.Čo pridávame do vzorky plnej krvi aby nedošlo ku zmene hodnoty glykémie

   a. kyselinu chloristú     

   b. kalium-EDTA             

   c. fluorid sodný              

   d. citrát sodný               

   e. oxalát vápenatý

   f. heparín

 

523.Hypoglykémiu nespôsobuje

   a. inzulín                                                           

   b. zvýšené vylučovanie adrenalínu               

   c. insuficiencia kôry nadobličky                     

   d. alkoholizmus              

   e. Addisonova choroba

   f. cushingov syndróm                                  

 

524.U pacienta boli pri elektroforéze bielkovín séra zistené nasledovné hodnoty. Alb-67%, frakcia

        alfa-1 - 1%, alfa-2- 7%, beta – 8%, gama – 17, celkové bielkoviny-78 g/l. Môže sa jednať o:

a.       sepsu                                                    

b.       deficit alfa-1-antitrypsínu                 

c.       akútnu pyelonefritídu                        

d.       cirhózu pečene 

e.       reakciu akútnej fázy

f.        nefrotický syndróm                                 

 

525.U pacienta s celkovou koncentráciou bielkovín v sére 80 g/lboli pri elektroforéze zístené

        nasledovné hodnoty: alb-50%, alfa-1- 6,5%, alfa-2- 16,4%, beta- 10,6%, gama- 16,5%.

        Môže sa jednať o:

   a. chronickú osteomyelitídu                    

   b. akútnu pneumóniu                               

   c. cirhózu pečene                                       

   d. nefrotický syndróm                               

   e. akútnu pyelonefritídu

   f. chronický zápal

 

526.U pacienta s celkovým množstvom bielkovín v sére 42 g/l bol zistený nasledovný

        elektroforeogram: alb- 37%, alfa-1- 6%, alfa-2- 27%, beta- 18%, gama- 12%. Môže ísť o:

a.       alkoholovú cirhózu pečene               

b.       metastazujúci karcinóm žalúdka      

c.       sepsu                                                     

d.       nefrotický syndróm                             

e.       chronický zápal

f.        intravaskulárnu hemolýzu

 

527.Ku zvýšeniu hladiny kyseliny močovej v sére môže dôjsť u pacienta s

   a. obličkovou insuficienciou                    

   b. akútnou leukémiou                              

   c. po ožarovaní zhubného nádoru         

   d. akútnou hepatitídou                            

   e. hepatálnou insuficienciou

   f. renálnou insuficienciou

 

528.Hyperurikémiu alebo jej zhoršenie môže spôsobiť

   a. zvýšená konzumácia alkoholu              

   b. chronická myeloidná leukémia           

   c. zvýšený prísun bielkovín (napr. na mliečne bielkoviny bohatá normokalorická strava)  

   d. polycytemia vera                              

   e. zlyhávanie funkcie pečene

   f. zvýšená konzumácia bielkovín

 

529.Pri akútnom systémovom zápalovom ochorení dochádza ku zvýšeniu proteínov akútnej fázy.

        Relatívny vzostup ktorého proteínu bude najvýraznejší?

a.       ceruloplazmín               

b.       fibrinogén                      

c.       haptoglobín                   

d.       C-reaktívny proteín      

e.       haptoglobín

f.        transferín

 

530.Do obrazu nefrotického syndrómu nepatrí

   a. hypercholesterolémia                             

   b. albuminúria                                               

   c. zvýšenie frakcie alfa-2-globulínov         

   d. hypotriacylglycerolémia       

   e. proteinúria

   f. hyperglykémia                  

 

531.Do obrazu nefrotického syndrómu nepatrí

   a. hypoproteinémia           

   b. albuminúria                      

   c. hypocholesterolémia      

   d. edémy                               

   e. zvýšená aktivita CK

   f. hypoalbuminémia

 

532.Zvýšenú aktivitu alkalickej fosfatázy zisťujeme u pacienta s

   a. primárnou biliárnou cirhózou                       

   b. infarktom tenkého čreva                               

   c. Pagetovou chorobou                                      

   d. primárnou sklerozujúcou cholangitídou     

   e. hemolýzou

   f. cholestázou

 

533.Ktorý z uvedených výrokov neplatí u pacienta so získaným hepatocelulárnym ikterom

   a. môže dôjsť ku poruche hemokoagulácie                                                             

   b. môže dôjsť ku zvýšeniu koncentrácie konjugovaného bilirubínu v sére         

   c. príčinou môže byť masívna hemolýza                                                                    

   d. aktivita aminotransferáz v sére môže byť zvýšená                                              

   e. hladina albumínu môže byť znížená

   f. v moči býva zvýšený urobilinogén

 

534.U 40-ročného pacienta boli zistené nasledovné hodnoty: ALT-22 μkat/l, AST-16,5 μkat/l.

       Najpravdepodobnejšou príčinou bude:

a.       steatóza pečene                           

b.       akútna hepatitída                          

c.       posthepatitická cirhóza pečene   

d.       adenóm pečene                             

e.       Cushingov syndróm

f.        Renálna insuficiencia

 

535.Aktivita amylázy v sére nie je zvýšená pri

   a. akútnom vzplanutí chronickej pankreatitídy      

   b. uzávere vývodu pankreasu pri nádoroch             

   c. renálnej insuficiencii                                                

   d. mukoviscidóze                                                          

   e. parotitíde

   f. akútnej pankreatitída

 

536.Najspoľahlivejším vyšetrením pri akútnej pankreatitíde je vyšetrenie

   a. aktivity lipázy v sére                             

   b. aktivity lipázy v moči                          

   c. aktivity amylázy v sére                          

   d. aktivity chymotrypsínu v stolici          

   e. elastázy-1 v stolici

   f. elastázy-1 v sére

 

537.U pacienta bola zistená v sére aktivita CK=112 μkat/l (referenčné hodnoty menej ako 1,3 μkat/l), tmavohnedý moč, v moči Ubg negat, glukóza negat, krv-silne pozitívna (homogénne sfarbený diagnostický papierik), v sedimente ery-negat, leukocyty negat. Nález zodpovedá:

a.       intravaskulárnej hemolýze         

b.       akútnej vírusovej hepatitíde      

c.       glomerulonefritíde                       

d.       rabdomyolýze                               

e.       akútnemu infarktu myokardu

f.        poškodeniu kostrového svalstva

 

538.Pri nefrotickom syndróme je charakteristická

   a. hypocholesterolémia                                      

   b. hypotriacylglycerolémia                                  

   c. znížená koncentrácia fibrinogénu                

   d. znížený koloidne-osmotický tlak plazmy        

   e. hypoalbuminémia

   f. hypercholesterolémia

 

539.Aký nález je charakteristický pre vzhľad séra nalačno pri hyperlipoproteinémii typu IIa

   a. číre sérum                                                           

   b. mliečne skalené sérum                                    

   c. smotanovitá vrstva na povrchu séra              

   d. mierne skalené sérum                                      

   e. taký aký je pri hyperlipoproteinémii typu IV

   f. taký aký je u človeka s normolipémiou

 

540.Čo nespôsobuje hypercholesterolémiu

   a. abetalipoproteinémia                  

   b. primárna hypotyreóza                 

   c. nefrotický syndróm                       

   d. zvýšená sekrécia adrenalínu       

   e. znížený počet LDL-receptorov

   f. diabetes mellitus

 

541.O HDL lipoproteínoch možno povedať

   a. zabezpečujú transport cholesterolu z pečene na perifériu  

   b. zabezpečujú transport cholesterolu z periférie do pečene  

   c. zabezpečujú transport cholesterolu z tenkého čreva do pečene  

   d. poskytujú apoproteín A pre LDL  

   e. poskytujú apoproteín C pre chylomikróny

   f. syntetizujú sa len v hepatocytoch

 

542.O HDL lipoproteínoch možno povedať

   a. poskytujú apoproteín E pre VLDL  

   b. poskytujú apoproteín C pre LDL  

   c. poskytujú apoproteín C pre chylomikróny  

   d. poskytujú apoproteín C pre VLDL  

   e. do pečene vstupujú cez scavengerový receptor typu B

   f. obsahujú apoproteín B-48

 

543.O HDL lipoproteínoch platí

   a. spolupracujú s ACAT  

   b. spolupracujú s LCAT  

   c. spolupracujú s lipoproteínovou lipázou   

   d. majú najvyšší podiel cholesterolu zo všetkých lipoproteínov  

   e. HDL2 majú vyšší obsah cholesterolu ako HDL3

   f. pri elektroforéze sapohybujú ako beta-globulíny

 

544.O HDL lipoproteínoch platí

   a. majú najvyšší podiel fosfolipidov zo všetkých lipoproteínov  

   b. majú najvyšší podiel triacylglycerolov zo všetkých lipoproteínov  

   c. vstupujú do pečene cez receptory pre apoB  

   d. vstupujú do pečene cez receptory pre apoE  

   e. odoberajú apoproteín C od IDL

   f. majú antiaterogénny účinok

 

545.VLDL lipoproteíny

   a. nascentné obsahujú len apo B-100  

   b. nascentné obsahujú len apo B-48  

   c. nascentné obsahujú len apo A-I  

   d. tvoria sa v enterocytoch  

   e. v krvi asociujú s LCAT

   f. sú hydrolyzované pomocou LCAT

 

546.VLDL lipoproteíny

   a. tvoria sa v hepatocytoch  

   b. nascentné obsahujú len apo C-II  

   c. obsahujú najvyšší podiel cholesterolu  

   d. sú katabolizované pomocou LCAT  

   e. najviac zastúpenou zložkou lipidov sú triacylglyceroly

   f. majú dlhší biologický polčas ako chylomikróny

 

547.O VLDL lipoproteínoch platí

   a. sú katabolizované pomocou ACAT  

   b. sú katabolizované pomocou LCAT  

   c. sú katabolizované pomocou lipoproteínovej lipázy  

   d. pre svoj katabolizmus potrebujú apo A-I  

   e. hydrolýzou triacylglycerolov sa menia na IDL

   f. prijatím apoproteínu C a E sa menia na HDL

 

548.O VLDL lipoproteínoch platí

   a. pre svoj katabolizmus potrebujú apo B-100  

   b. pre svoj katabolizmus potrebujú apo C  

   c. transportujú endogénne triacylglyceroly  

   d. transportujú exogénne triacylglyceroly  

   e. apoproteín B-100 aktivuje lipoproteínovú lipázu

   f. pri elektroforéze sa pohybujú ako beta-globulíny

 

549.LDL lipoproteíny

   a. vznikajú z HDL  

   b. obsahujú apo B-100  

   c. obsahujú apo B-48  

   d. obsahujú najvyšší podiel triacylglycerolov  

   e. vznikajú z IDL

   f. ich vstup cez LDL-receptory závisí na plazmatickej koncentrácii cholesterolu

 

550.LDL lipoproteíny

   a. obsahujú najvyšší podiel cholesterolu  

   b. majú najmenšiu molekulu zo všetkých lipoproteínov  

   c. vznikajú z chylomikrónov  

   d. vznikajú z VLDL  

   e. sú asociované s ACAT

   f. ich vstup do buniek cez LDL-receptor nezávisí na koncentrácii cholesterolu v sére

 

551.O lipoproteínoch krvnej plazmy možno povedať

   a. chylomikróny sú rýchlejšie metabolizované ako VLDL  

   b. VLDL sú rýchlejšie metabolizované ako chylomikróny  

   c. apo A sa tvorí v enterocytoch  

   d. apo A sa tvorí v hepatocytoch  

   e. apo B-48 sa tvorí v enterocytoch

   f. apo B-48 sa tvorí v hepatocytoch

 

552.O lipoproteínoch krvnej plazmy možno povedať

   a. vyššie mastné kyseliny s kratším reťazcom sa transportujú na albumíne  

   b. cholesterol vstupuje do makrofágov cez scavenger-receptory typu A  

   c. cholesterol vstupuje do makrofágov cez scavenger-receptory typu B  

   d. cholesterol vstupuje do makrofágov cez receptory pre LDL  

   e. LDL obsahujú apoproteín B-100 a apoproteín C

   f. LDL obsahujú len apoproteín B-48

 

553.Pre hyperlipoproteinémiu typu I platí

   a. v sére je zvýšená koncentrácia cholesterolu  

   b. pri chladovom teste je sérum skalené  

   c. je spojená so zvýšeným kardiovaskulárnym rizikom  

   d. je spojená so zvýšeným rizikom pankreatitídy  

   e. v sére je zvýšená hladina cholesterolu

   f. je to zriedkavá metabolická porucha

 

554.Pre hyperlipoproteinémiu typu I platí

   a. v sére je zvýšená koncentrácia triacylglycerolov  

   b. v sére sú zvýšené chylomikróny  

   c. nie je spojená so zvýšeným kardiovaskulárnym rizikom  

   d. je jedna z najčastejšie sa vyskytujúcich hyperlipoproteinémií  

   e. je typická pre pacientov s diabetes mellitus

   f. vyskytuje sa pri hypotyreóze

 

555.Pre hyperlipoproteinémiu typu IIa platí

   a. môže byť u pacientov s Tangierskou chorobou  

   b. týka sa lipoproteínov s apoproteínom A  

   c. týka sa lipoproteínov s apoproteínom B  

   d. môže byť spôsobená familiárnou hypercholesterolémiou  

   e. pri elektroforéze je zvýšená frakcia alfa-lipoproteínov

   f. pri elektroforéze je zvýšená frakcia beta-lipoproteínov

 

556.Pre hyperlipoproteinémiu typu IIa platí

   a. môže byť u pacientov s abetalipoproteinémiou  

   b. máva zvýšenú hladinu LDL-cholesterolu  

   c. je spojená s rizikom akútnej pankreatitídy  

   d. je najčastejším typom hyperlipoproteinémie u nás  

   e. v sére je znížená koncentrácia apoproteínu B

   f. v sére je zvýšená koncentrácia celkovéhon cholesterolu

 

557.Pre hyperlipoproteinémiu typu IIb platí

   a. u pacientov nachádzame zvýšenie koncentrácie triacylglycerolov  

   b. u pacientov nachádzame zvýšenie koncentrácie cholesterolu  

   c. u pacientov nachádzame prítomné chylomikróny v plazme  

   d. sérum pacientov pri chladovom teste je číre  

   e. sérum pacientov pri chladovom teste je skalené

   f. v sére pacientov je zvýšená koncentrácia apoproteínu B

 

558.Pre hyperlipoproteinémiu typu IIb platí

   a. sérum pacientov pri chladovom teste je skalené  

   b. hladina HDL-cholesterolu je u pacientov zvýšená  

   c. porucha je spojená so zvýšením kardiovaskulárneho rizika  

   d. tento typ HLP nachádzame u pacientov s familiárnou hypertriacylglycerolémiou  

   e. v sére je zvýšená koncentrácia apoproteínu B

   f. v sére je znížená koncentrácia apoproteínu B

 

559.Pre hyperlipoproteinémiu typu III

   a. dá sa diagnostikovať len na základe vyšetrenia elfo lipoproteínov  

   b. jedná sa o poruchu syntézy apo B-100  

   c. jedná sa o poruchu funkcie LDL-receptorov  

   d. ide o poruchu funkcie apoE-receptorov  

   e. je spôsobená abnormálnym apoproteínom B

   f. je spôsobená abnormálnym apoproteínom E

 

560.Pre hyperlipoproteinémiu typu III

   a. jedná sa o poruchu syntézy apo E  

   b. v sére pacienta sa hromadia remnanty chylomikrónov  

   c. porucha je spojená so zvýšením kardiovaskulárneho rizika  

   d. koncentrácia cholesterolu je v sére pacientov zvýšená  

   e. aktivita lipoproteínov lipázy je znížená

   f. aktivita LCAT je zvýšená

 

561.Fredericksonova fenotypická klasifikácia hyperlipoproteinémií

   a. typ III má dva podtypy  

   b. nezohľadňuje poruchy lipoproteínov obsahujúcich apo A  

   c. nezohľadňuje poruchy lipoproteínov obsahujúcich apo B  

   d. delí hyperlipoproteinémie na 4 skupiny  

   e. delí hyperlipoproteinémie na skupiny I – V

   f. vyžaduje elektroforézu lipoproteínov

 

562.Fredericksonova fenotypická klasifikácia hyperlipoproteinémií

   a. delí hyperlipoproteinémie na 5 typov  

   b. zohľadňuje poruchy lipoproteínov obsahujúcich apo B  

   c. jeden fenotyp môže byť podmienený viacerými chorobnými jednotkami  

   d. jedna choroba sa môže manifestovať viacerými fenotypmi  

   e. najčastejšie sa vyskytuje fenotyp III

   f. medzi najčastejšie sa vyskytuje fenotyp II a IV

 

563.O lipoproteine (a) možno povedať

   a. obsahuje apoproteín B-48 

   b. obsahuje apoproteín (a)  

   c. svojou štruktúrou apoprotein (a) sa podobá fibrinogénu  

   d. svojou štruktúrou apoprotein (a) sa podobá plazminogénu  

   e. predstavuje nezávislý rizikový faktor pre vznik aterosklerózy

   f. jeho hladinu ovplyvňuje fyzická aktivita

 

564.O lipoproteine (a) možno povedať

   a. jeho zvýšená koncentrácia sa dedí autozomálne dominantne  

   b. podporuje proliferáciu buniek hladkého svalstva cievy  

   c. je dôležitý rizikový faktor aterosklerózy  

   d. nezvyšuje kardiovaskulárne riziko  

   e. jeho hladinu neovplyvňuje fyzická aktivita

   f. jeho koncentráciu znižujú statíny

 

565.O lipoproteíne (a) možno povedať

   a. jeho hladinu zvyšuje fyzická aktivita  

   b. jeho hladinu znižuje fyzická aktivita  

   c. jeho hladinu znižuje dieta   

   d. má antifibrinolytický účinok  

   e. jeho hladina závisí od koncentrácie apoproteínu A

   f. jeho koncentrácia závisí od koncentrácia apoproteínu B

 

566.O lipoproteíne (a) možno povedať

   a. inhibuje tkanivový aktivátor plazminogénu  

   b. zvyšuje riziko vzniku akútneho infarktu myokardu  

   c. obsahuje v molekule apoproteín B-100  

   d. obsahuje apoproteín A viazaný na apoproteín (a)  

   e. zvýšenie jeho hladiny spôsobuje hyperlipoproteinémiu typu III

   f. zvýšenie jeho hladiny pozorujeme u diabetikov

 

567.Pre fibrinogén platí

   a. zvyšuje riziko aterosklerózy  

   b. neovplyvňuje kardiovaskulárne riziko 

   c. zvyšuje viskozitu krvi  

   d. má antitrombogénny účinok  

   e. jeho hladina sa zvyšuje pri zápale

   f. jeho hladina sa zvyšuje pri intravaskulárnej hemolýze

 

568.Pre fibrinogén platí

   a. býva zvýšený pri zápaloch  

   b. fajčenie zvyšuje koncentráciu fibrinogénu  

   c. hladina fibrinogénu klesá s vekom  

   d. patrí medzi proteíny akútnej fázy  

   e. jeho hladina sa znižuje pri nedostatku vitamínu K

   f. pri elektroforéze sa pohybuje vo frakcii alfa-globulínov

 

569.O HDL-cholesterole možno povedať

   a. zvyšuje sa vplyvom fyzickej záťaže  

   b. znižuje sa vplyvom fyzickej záťaže  

   c. estrogény znižujú jeho hladinu  

   d. estrogény zvyšujú jeho hladinu  

   e. jeho hladinu ovplyvńuje fajčenie

   f. je rizikovým faktorom pre vznik aterosklerózy

 

570.O HDL-cholesterole možno povedať

   a. anabolické steroidy znižujú jeho hladinu  

   b. nedá sa ovplyvniť dietou  

   c. jeho hladina býva vyššia u mužov  

   d. v sére je asociovaný s LCAT  

   e. jeho hladinu v sére zvyšujú fibráty

   f. jeho hladinu znižuje dieta s vlákninou

 

571.O dysbetalipoproteinémiach platí

   a. klinicky najzávažnejšou formou je polygénna hypercholesterolémia  

   b. klinicky najzávažnejšou formou je familiárna hypercholesterolémia   

   c. najbežnejšou formou hypercholesterolémie je familiárna hypercholesterolémia  

   d najbežnejšou formou hypercholesterolémie je polygénna hypercholesterolémia  

   e. najbežnejšiu formu hyprcholestrolémie podmieňuje deficit apoproteínu C

   f. mutácia génu pre apoproteín A spôsobuje hypertriacylglycerolémiu

  

572.O dysbetalipoproteinémiach platí

   a. familiárna hypercholesterolémia je spojená so zvýšením hladiny HDL-cholesterolu  

   b. familiárna hypercholesterolémia je spojená so znížením hladiny HDL-cholesterolu  

   c. mutácia génu pre LDL-receptory spôsobuje familiárnu hypercholesterolémiu  

   d. familiárna hypercholesterolémia je spojená so zvýšeným rizikom predčasnej ICHS  

   e. hypercholestrolémia je podmienená zvýšením funkcie štítnej žľazy

   f. familiárna hypercholesterolémia je podmienená deficitom LCAT

 

573.Familiárna hypercholesterolémia

   a. prejavuje sa kožnými xantómami  

   b. prejavuje sa šľachovými xantómami  

   c. hladina triacylglycerolov je v norme   

   d. hladina LDL-cholesterolu je zvýšená  

   e. zvýšenou hladinou HDL-cholesterolu

   f. zvýšenou hladinou apoproteínu AII

  

574.O familiárnej hypercholesterolémii možno povedať

   a. fenotypickým prejavom je obvykle typ IIa  

   b. frekvencia výskytu heterozygotov  je asi 1:100  

   c. hladina HDL-cholesterolu je znížená  

   d. hladina HDL-cholesterolu je zvýšená  

   e. frakcia pre-betalipoproteínov je zvýšená

   f. frakcia alfa-lipoproteínov je zvýšená

 

575.Polygénová hypercholesterolémia

   a. je vzácna príčina hypercholesterolémie  

   b. je bežná príčina hypercholesterolémie  

   c. hladina LDL-cholesterolu je zvýšená  

   d. hladina LDL-cholesterolu je v norme  

   e. frakcia beta-lipoproteínov je znížená

   f. frakcia beta-lipoproteínov je zvýšená

 

576.Polygénová hypercholesterolémia

   a. celkový cholesterol je zvýšený (5,5-8,0 mmol/l)  

   b. HDL-cholesterol je v norme  

   c. hladina apoproteinu B je zvýšená  

   d. HDL-cholesterol je zvýšený  

   e. LDL-cholesterol je zvýšený

   f. koncentrácia apoproteínu B v sére je zvýšená

  

577.Familiárna hyperchylomikronémia

   a. je podmienená defektom LDL-receptorov  

   b. je podmienená defektom apo-E receptorov  

   c. je podmienená deficitom lipoproteínovej lipázy  

   d. je podmienená deficitom apoproteínu A-I  

   e. je sprevádzaná zvýšením hladiny apoproteínu B-100

   f. je sprevádzaná zvýšením koncentrácie beta-lipoproteínov

 

578.Familiárna hyperchylomikronémia

   a. je podmienená deficitom apoproteínu C-II  

   b. je najčastejšou geneticky podmienenou hyperlipoproteinémiou  

   c. ochorenie sa manifestuje až v dospelosti  

   d. koncentrácia triacylglycerolov v sére je zvýšená  

   e. je spojená s výrazne zvýšeným rizikom koronárnych komplikácií

   f. pacienti majú výrazne zvýšenú koncentráciu cholesterolu

 

579.Homocysteín

   a. poškodzuje endotel ciev  

   b. skracuje životnosť trombocytov  

   c. vzniká z S-adenozylmetionínu         

   d. vzniká po metylácii metionínu      

   e. súvisí s vitamínom B12

   f. súvisí s vitamínom B6

  

580.Homocysteín

   a. na jeho regeneráciu na metionín je potrebný vitamín B2  

   b. na jeho regeneráciu na metionín je potrebný vitamín B12  

   c. je nezávislý rizikový faktor aterosklerózy   

   d. pre jeho regeneráciu na metionín je potrebný ako koenzým tiamín difosfát  

   e. zvyšuje hladinu LDL-cholesterolu

   f. zvyšuje sa pri znížení glomerulovej filtrácie

 

581.Pre vyšetrenie cholesterolu v sére platí

   a. doporučená hladina cholesterolu je 2,9 – 5,6 mmol/l    

   b. doporučená hladina cholesterolu je 3,8 – 5,2 mmol/l  

   c. vyšetrenie cholesterolu v bežnej populácii by sa malo  každý rok  

   d. vyšetrenie cholesterolu by sa malo v bežnej populácii realizovať aspoň 1x za 5 rokov  

   e. musí sa robiť z krvnej plazmy

   f. hemolýza zvyšuje hladinu cholesterolu

 

582.Pre vyšetrenie cholesterolu v sére platí

   a. u pacientov s hypertenziou by sa mala vyšetriť koncentrácia cholesterolu 1x za rok  

   b. u pacientov s hypertenziou by sa mala vyšetriť koncentrácia cholesterolu 1x za 2 roky 

   c. skríning hypercholesterolémie by sa mal začať už u detí  

   d. pacienti s hypertyreózou majú zníženú koncentráciu cholesterolu v sére     

   e. pacienti s diabetes mellitus majú zvýšenú hladinu cholesterolu

   f. v plazme je hladina cholesterolu o 10% vyššia ako v sére

 

583.Pri laboratórnom vyšetrení boli zistené nasledovné hodnoty:

        Kreatinín v sére=100 μmol/l, kreatinín v moči=5,2 mmol/l, diuréza=1400 ml/24h

         Vypočítajte klírens kreatinínu

a.       0,95 ml/s     

b.       0,84 ml/s     

c.       1,25 ml/s     

d.       1,75 ml/s     

 

584.Pri laboratórnom vyšetrení boli zistené nasledovné hodnoty:

        Kreatinín v sére=195 μmol/l, kreatinín v moči=4,7 mmol/l, diuréza=1200 ml/24h

         Vypočítajte spätnú resorpciu vody

a.       99,12%   

b.       97,28%   

c.       95,85%   

d.       62,38%   

 

585.Pri laboratórnom vyšetrení boli zistené nasledovné hodnoty:

        Kreatinín v sére=85 μmol/l, kreatinín v moči=8,2 mmol/l, diuréza=1600 ml/24h

          Vypočítajte klírens kreatinínu

a.       2,06 ml/s    

b.       1,79 ml/s    

c.       1,25 ml/s    

d.       0,85 ml/s    

 

586.Pri laboratórnom vyšetrení boli zistené nasledovné hodnoty:

        s-kreatinín = 114 μmol/l,     u-kreatinín 4,5 mmol/l      diuréza = 1750 ml/24 hod

        Vypočítajte klírens kreatinínu

a.       0,80 ml/s     

b.       1,2 ml/s       

c.       72 ml/min   

d.       48 ml/min   

 

587. Pri laboratórnom vyšetrení boli zistené nasledovné hodnoty:

        Sérový kreatinín=65 μmol/l, kreatinín v moči=7,5 mmol/l, diuréza=1700 ml/24h

        Vypočítajte spätnú resorpciu vody a zhodnoťte výsledok

a.       99,1%    

b.       98,5%    

c.       97,9%    

d.       96,5%    

 

588.Pri laboratórnom vyšetrení boli zistené nasledovné hodnoty:

        s-kreatinín = 87 μmol/l,   u-kreatinín = 5,8 mmol/l,  diuréza = 1380 ml/24 hod

        Vypočítajte spätnú resorpciu vody

a.       99,1%    

b.       98,5%    

c.       98,1%    

d.       97,6%    

 

589.Pri vyšetrení ABR boli zistené nasledovné hodnoty:

     pH= 7,44                HCO3 = 5,6 kPa           HCO3 = 27 mmol/l

     O aký typ poruchy ABR sa u pacienta jedná?

a.       akútna metabolická alkalóza      

b.       chronická respiračná acidóza     

c.       chronická metabolická acidóza  

d.       MAC + MAL                                     

 

590. Pri vyšetrení ABR boli namerané nasledovné hodnoty:

       pH =  7,48              pCO2 = 5,7 kPa               HCO3 = 31 mmol/l

       O aký typ poruchy ABR sa u pacienta jedná?

a.       akútna respiračná alkalóza          

b.       akútna metabolická alkalóza       

c.       RAC + MAL                                      

d.       chronická respiračná alkalóza     

 

591.Pri vyšetrení vnútorného prostredia boli zistené nasledovné hodnoty:

       pH = 7,48,  pCO2 = 4,5 kPa,   HCO3 = 24 mmol/l,

       O aký typ poruchy ABR sa u pacienta jedná?

a.       akútna metabolická alkalóza           

b.       MAC + MAL                                         

c.       chronická respiračná alkalóza         

d.       akútna respiračná alkalóza              

 

592. Pri vyšetrení ABR boli namerané nasledovné hodnoty:

       pH=7,12, pCO2=6,7 kPa, HCO3=13 mmol/l

       O aký typ poruchy ABR sa u pacienta jedná?

a.       chronická RAC        

b.       akútna RAC             

c.       MAC + RAC              

d.       chronická MAC       

 

593. Pri vyšetrení ABR boli zistené nasledovné hodnoty:

           pH = 7,28     pCO2 = 4,7 kPa         HCO3 = 16 mmol/l

          O aký typ poruchy ABR sa jedná

a.       akútna RAC                                    

b.       akútna MAC                                    

c.       čiastočne kompenzovaná MAC     

d.       čiastočne kompenzovaná RAC      

 

594. Pri vyšetrení ABR boli namerané nasledovné hodnoty:

      pH = 7,51            pCO2 = 4,5  kPa        HCO3 = 26 mmol/l

      O aký typ poruchy sa u pacienta jedná?

a.       akútna MAL       

b.       chronická RAC   

c.       RAL + MAL           

d.       RAL + MAC          

 

595. Pri vyšetrení ABR boli namerané nasledovné hodnoty:

                  pH = 7,22             pCO2 = 4,0                  HCO3 = 12 mmol/l

       O aký typ poruchy sa u pacienta jedná?

a.       čiastočne kompenzovaná  MAC     

b.       čiastočne kompenzovaná RAC      

c.       MAC + MAL           

d.       MAC + RAL            

 

596. Pri vyšetrení ABR boli namerané nasledovné hodnoty:

       pH = 7,28, pCO2 = 3,57 kPa, HCO3 = 12,3 mmol/l,

       O aký typ poruchy ABR sa u pacienta jedná?

a.       chronická RAC                              

b.       neúplne kompenzovaná MAC   

c.       RAC + MAL                                    

d.       MAC + RAC                                    

 

597.Pri vyšetrení vnútorného prostredia boli zistené nasledovné hodnoty:

pH = 7,41, pCO2 = 5,4 kPa, HCO3 = 25 mmol/l,

Aký je váš diagnostický záver?

a.       kompenzovaná MAL      

b.       kompenzovaná RAC       

c.       fyziologický nález            

d.       RAL + MAC                       

 

598.Pri vyšetrení vnútorného prostredia boli zistené nasledovné hodnoty:

pH = 7,45, pCO2=3,11 kPa, HCO3 = 15,5 mmol/l,

O aký typ poruchy ABR sa u pacientky jedná?

a.       kompenzovaná MAC  

b.       chronická RAL              

c.       MAC + RAL                    

d.       MAC + RAC                   

 

599.Pri vyšetrení vnútorného prostredia boli zistené nasledovné hodnoty:

      pH = 7,25       pCO2 = 5,1 kPa      HCO3 = 16 mmol/l    BE = -10 mmol/l

       O aký typ poruchy ABR sa u pacientky jedná?

a.       MAC + RAC          

b.       akútna RAC         

c.       chronická MAC    

d.       akútna MAC         

600.Pri vyšetrení vnútorného prostredia boli zistené nasledovné hodnoty:

      pH = 7,51               pCO2 = 4,4 kPa        HCO3 = 27 mmol/l

      O aký typ poruchy sa u pacienta jedná?

a.      kompenzovaná RAL   

b.      kompenzovaná MAL   

c.       akútna MAL                  

d.      MAL + RAL                     

 

601.Pacient s vredovou chorobou dvanástnika užíval nekontrolovane sódu bikarbónu. Pri vyšetrení mal tieto hodnoty parametrov acidobázickej rovnováhy:

pH = 7,50    HCO3 = 33 mmol/l   pCO2 = 6,13 kPa, o aký typ poruchy ABR sa jedná?

    chronická metabolická alkalóza  

   zmiešaná RAC + MAL    

   akútna metabolická alkalóza   

   chronická respiračná alkalóza   

 

602.Pacientovi s cirhózou pečene a výrazným ascitom sa stanovili parametre acidobázickej rovnováhy a vnútorného prostredia:

pH = 7,59    HCO3 = 38 mmol/l     pCO2 = 5,59 kPa       O aký typ poruchy ABR sa jedná?

         akútna MAL   

         zmiešaná MAL + RAL  

         chronická MAL   

         zmiešaná RAL + MAC   

 

603.Pri vyšetrení ABR boli namerané nasledovné hodnoty:

      pH =  7,35   pCO2 = 7,7 kPa    HCO3 = 31 mmol/l   O aký typ poruchy ABR sa jedná?

   akútna MAL  

   chronická RAC  

   zmiešaná MAC + RAC 

   čiastočne kompenzovaná MAL 

 

604.Pri vyšetrení ABR boli zistené nasledovné hodnoty:

     pH= 7,50     pCO2 = 3,7 kPa  HCO3 = 21 mmol/l     O aký typ poruchy ABR sa jedná?

    chronická MAL   *N

    čiastočne kompenzovaná  RAL  

    čiastočne kompenzovaná MAC  

    zmiešaná RAL + MAL  

 

605.Pri vyšetrení ABR boli namerané nasledovné hodnoty:

       pH =  7,48   pCO2 = 5,7 kPa   HCO3 = 31 mmol/l   O aký typ poruchy ABR sa jedná?

       akútna RAC  

       čiastočne kompenzovaná RAC  

       chronická MAL  

       akútna MAL  

 

606. Pri vyšetrení ABR boli namerané nasledovné hodnoty:

       pH =  7,42    pCO2= 6,7 kPa   HCO3 = 31 mmol/l   o aký typ poruchy ABR sa jedná?

     chronická MAL  

     chronická RAC  

     akútna MAL    

     zmiešaná RAC + MAL  

 

607.Pri vyšetrení ABR boli zistené nasledovné hodnoty:

     pH= 7,44     pCO2 = 4,6 kPa      HCO3 = 23 mmol/l  O aký typ poruchy ABR sa jedná?

     akútna MAC  

     chronická RAL  

     akútna  MAL  

     fyziologický nález  

 

608.Pri vyšetrení ABR boli zistené nasledovné hodnoty:

     pH= 7,44    pCO2 = 5,7 kPa     HCO3 = 27 mmol/l      O aký typ poruchy ABR sa jedná?

    akútna MAL  

    akútna RAC  

    zmiešaná RAC + MAC  

    chronická RAC  

 

611.Pri vyšetrení boli namerané nasledovné hodnoty:

s-kreatinín = 117 μmol/l,   u-kreatinín = 3,8 mmol/l,  diuréza = 1580 ml/24 hod

   Vypočítajte spätnú resorpciu vody

   99,2 % 

   98,8 % 

   97,3 % 

   96,9 % 

 

612.Pri vyšetrení boli namerané nasledovné hodnoty:

s-kreatinín = 105 μmol/l,  u-kreatinín = 6,3 mmol/l     diuréza = 1320 ml/24 h

    Vypočítajte klírens kreatinínu

   1,65 ml/s 

   1,32 ml/s 

   0,92 ml/s 

   0,78 ml/s 

 

613.Pri vyšetrení boli namerané nasledovné hodnoty:

s-kreatinín = 87 μmol/l,   u-kreatinín = 5,8 mmol/l,  diuréza = 1380 ml/24 hod

     Vypočítajte spätnú resorpciu vody

   99,6 % 

   98,5 % 

   97,4 % 

   95,5 % 

 

614.Pri vyšetrení boli namerané nasledovné hodnoty:

s-kreatinín = 87 μmol/l,   u-kreatinín = 5,8 mmol/l,  diuréza = 1380 ml/24 hod

     Vypočítajte klírens kreatinínu

   1,88 ml/s 

   1,52 ml/s 

   1,25 ml/s 

   1,06 ml/s 

 

Otázky 586-614 sú na ukážku. V skúškovom teste môžu byť aj iné čísla.