Zóna pre zamestnancov
a študentov LF UK

O ústave

História Imunologického ústavu

 

Imunológia

Imunológia patrí medzi mladé a najrýchlejšie sa rozvíjajúce vedné odbory. Poznatky teoretických vedomostí z tejto oblasti sa využívajú pri pochopení imunopatogenetických mechanizmov rôznych chorôb a tiež aj v ich terapii. Rozvoj imunológie išiel ruka v ruke so snahou pochopiť podstatu infekčných chorôb, odolnosťou voči nim, čiže obranou jedinca proti infekčným agens. Neskôr sa zistilo, že imunitný systém  bojuje nielen s infekčnými agens, ale zbavuje sa ja pre telo cudzích (problém transfúzií krvi; neskôr  transplantácie) alebo poškodzujúcich faktorov, alebo naopak, imunitný systém sám, či už pri zlyhaní mechanizmov tolerancie (pri autoimunitných chorobách) alebo inej poruche môže za určitých okolností viesť aj k poškodeniu vlastných tkanív a orgánov, ba dokonca viesť aj k smrti (alergie, anafylaktický šok, sepsa, septický šok, autoimunita,...). Jeden zo základných mechanizmov imunity - zápal, má a priori vždy primárne obranný charakter, avšak súčasne pri jeho neadekvátnej regulácii sa stáva kľúčovou podstatou vzniku a rozvoja chorôb. Z toho vyplýva potreba jeho správnej regulácie ako aj regulácie imunity.

     Imunitný systém síce predstavuje zdanlivo samostatne fungujúci systém, ktorý sa skladá z orgánov, buniek a rôznych humorálnych faktorov ale spolupracuje s ostatnými systémami v organizme - nervovým systémom, endokrinným systémom a nad tým všetkým stojí psychika. Spolu vytvárajú tzv. psycho-neuro-endokrinný supersystém, ku ktorému sa v ostatnom čase pridáva aj črevný a tiež celkový mikrobióm. Cieľom tohto supersystému je zachovanie integrity, individuality a homeostázy organizmu.

     Imunitný systém má svoj vlastný dorozumievací jazyk - cytokíny, pomocou ktorého jeho bunky vzájomne komunikujú a pomocou ktorého komunikujú aj  s ďalšími spolupracujúcimi systémami, ba čo viac, bunky imunitného systému rozpoznávajú aj signály z nervového, endokrinného systému, ba dokonca aj črevného mikrobiómu. Týmto spôsobom je zabezpečená komunikácia na vyššej úrovni a zabezpečenie homeostázy organizmu. Akonáhle dôjde k vážnejšej poruche v jednom z týchto systémov, má to dopad na funkciu tých ostatných. Z uvedeného vyplýva interdisciplinárny charakter imunológie ako vedného odboru; jej poznatky dokážu vysvetliť procesy autoimunity v rôznych oblastiach medicíny, transplantácie, zápalové choroby, infekčné choroby, princípy očkovania, alergií, neurodegeneratívne choroby, nádory a ďalšie.

     Rozvoj poznatkov v imunológii je veľmi rýchly. Objavujú sa nové typy buniek, mediátorov a mnohé z objavov boli ocenené Nobelovou cenou.  Značný význam má aj pamäťová funkcia imunity, pri ktorej imunitný systém ukladá do pamäti prekonané udalosti a pri opakovanom stretnutí reaguje rýchlejšie a intenzívnejšie. Objavujú sa tiež nové imunodiagnostické a imunoterapeutické postupy, ktoré sa využívajú v rôznych oblastiach klinickej medicíny.

    

História imunológie na Slovensku

Rozvoj imunológie na Slovensku súvisel s rozvojom imunológie v Čechách, len bol skromnejší. Významným medzníkom bolo, že sa vybudovala IMUNA Šarišské Michaľany, pobočka ŠZÚ (štátny zdravotný ústav) v Prahe, ktorý po vojne obnovil svoju činnosť. Postupne sa začali objavovať práce s imunologickou problematikou z Internej kliniky FN autorov L. Dérera, O. Lehošana, M. Nosáľa a J. Marianiho, ktorý absolvoval viaceré študijné pobyty vo Francúzsku a Švajčiarsku. V r. 1950 sa začína imunológii venovať doc. MUDr. R. Sónak, ktorý sa sústreďoval na experimentálne riešenie alergologickej problematiky a na sledovanie úlohy mikroorganizmov na rozvoji alergie. Prvé práce s problematikou alergie sa v tomto období zjavovali i v dermatologických časopisoch (E. Hegyi;  www.herba.sk ).

      Imunológia sa na LF UK vo svojich počiatkoch rozvíjala na Ústave mikrobiológie UK, ktorý bol v tom čase súčasťou Katedry patologickej anatómie LF UK a viedol ho MUDr. R. Sónak. Ústav mikrobiológie prevzal metodiku prípravy autovakcín zo ŠZÚ od MUDr. J. Líšku, ktorý pripravoval autovakcíny pre celú ČSR. Výsledky zverejnili v Bratislavských lekárskych Listoch v rokoch 1958 – 1960. V roku 1955 sa začali vyrábať na Lekárskej fakulte UK  autovakcíny (MUDr. Rudolf Sónak), dovtedy v rokoch 1945-1954 vyrábali všetky vakcíny v Prahe /USOL/. Za klinickú časť bola zodpovedná MUDr. Frida Kollárová, ktorá absolvovala viacmesačnú stáž v Prahe.  Po odchode MUDr. R. Sónaka sa staral o prípravu autovakcín MUDr. J. Štefanovič, ktorý s MUDr. Sónakom od začiatku spolupracoval. Pri zhotovovaní autovakcín sa u každého pacienta robili tolerančné testy, ktoré neskôr prevzali alergológovia. R. Sónak, sám postihnutý prejavmi alergie, sa veľmi snažil prísť na podstatu alergie. Experimentoval, publikoval a zorganizoval i vydanie prvej monografie s alergickou problematikou na Slovensku (R. Sónak a kol.: Alergológia v lekárskej praxi, Obzor, 1966). Prispeli do nej viacerí slovenskí i českí odborníci, napríklad  V. Dornetzhuber , A. Getlík , E. Hegyi, J. Liška (Praha), H. Malota a ďalší.

     Ústav mikrobiológie ostal verný imunológii aj po odchode R. Sónaka (1958) a to aj napriek tomu, že sa zlúčil s Ústavom epidemiológie (vedúci prof. MUDr. E. Kmety). R. 1961 sa pracovisko rozdelilo a vznikla Katedra mikrobiológie a imunológie, ktorého vedúcim sa stal doc. J. Štefanovič a bol prednostom tejto katedry, neskôr premenovanej na Katedru lekárskej mikrobiológie a imunológie až do roku 1990. Svoju aktivitu venoval nielen vlastnému pracovisku, výučbe medikov a výskumu, ale staral sa aj o výchovu odborníkov pre prax ako vedúci Subkatedry klinickej imunológie Inštitútu pre ďalšie vzdelávanie lekárov a farmaceutov (ILF). Postupne pod jeho vedením sa katedra rozvinula do svojej najširšej podoby. V roku 1970 bol prof. Štefanovič z rozhodnutia Ministerstva zdravotníctva SR menovaný do funkcie hlavného odborníka pre imunológiu. Vytvoril si poradný zbor, ktorý sa často schádzal a analyzoval situáciu na Slovensku a odporúčal príslušné opatrenia na jej rozvoj; súčasne úzko spolupracoval so svojím partnerom v Čechách, kde hlavným odborníkom bol zanietený imunológ Ctirad John.

     Rozvoj imunológie na Slovensku po 2. svetovej vojne bol úzko zviazaný s jeho rozvojom v Čechách. Údaje o tomto rozvoji sa dajú nájsť v písomnostiach (zápisnice z vedeckých kolégií SAV a ČSAV, články z časopisov, hlavne z Imunologického zpravodaja, zo „Správ o stave imunológie na Slovensku“ (Štefanovič, Borecký), ktoré sú uložené na Predsedníctve SAV a ČSAV a zo zápisníc z Predsedníctva vedeckej rady Ministerstva zdravotníctva SR.  Viacerí slovenskí pracovníci imunológie získali základné školenia na imunologických pracoviskách v Prahe. Medzi nimi bol aj MUDr. J. Štefanovič a Ing. M. Ferenčík.  Aktivita Štefanoviča v organizačnej, odbornej i vedeckej oblasti nemalou mierou prispela k presadeniu tohto odboru ako samostatnej vednej disciplíny u nás. Zakrátko na to vznikol pri Internej klinike Inštitút pre ďalšie vzdelávanie lekárov v klinickej imunológii, ktorý bol napokon schválený ako Subkatedra klinickej imunológie, ktorej prednostom sa stal prof. MUDr. Ján Štefanovič, CSc.

      S imunologickou problematikou sa stretávali aj mikrobiológovia, ktorí zavádzali sérologické metódy na diagnostiku hlavne infekčných chorôb rôzneho pôvodu. Nastúpila i virologická diagnostika a zjavovali sa prvé práce o diagnostike ricketsií. Katedra mikrobiológie a imunológie LF UK sa venovala aj mikrobiologickej diagnostike infekčných chorôb, zaviedli sa nové metódy na vyšetrenie rôznych infekcií, sérotypizácie mikroorganizmov, ASLO (doc. Štefanovič) a okrem toho aj problematike HLA a transplantácií, v ktorej hlavnými pracovníkmi  boli spočiatku MUDr. Štefan Nyulassy a MUDr. Milan Buc, CSc., neskôr k nim pribudli MUDr. Milan Nikš, CSc.,  MUDr. Božena Bušová, CSc., a MUDr. Peter Pružinec, CSc. a nakoniec RNDr. Soňa Porubská a RNDr. Viera Demešová, pričom prví štyria menovaní vďaka výsledkom v tejto oblasti zhabilitovali. V tomto období sa na pracovisku v rámci transplantačného programu hľadali pomocou HLA-typizačných techník HLA-identickí darcovia pre transplantáciu obličiek a kostnej drene. Na to bola potrebná úzka spolupráca s Urologickou klinikou LF UK na Kramároch a Klinikou hematológie a transfúziológie LF UK na Partizánskej ulici v Bratislave. Za rozvoj transplantačnej imunológie bola v roku 1979 prof. Štefanovičovi, doc. Š. Nyulassymu a doc. M. Bucovi  udelená Cena Ministerstva zdravotníctva SR.

     Keďže v tomto období boli na pracovisku zavedené imunologické metódy na zistenie stavu imunity, robila sa v tomto čase aj imunologická diagnostika.  Expertkou na oblasť komplementu bola doc. MUDr. Zora Staršia, CSc. a neskôr jej ašpirantka RNDr. Danica Staneková, CSc.  Oblasť fagocytózy zastrešovala doc. MUDr. Daniela Kotulová, CSc. a neskôr aj jej ašpirantka MUDr. Mária Žalkovičová, CSc. (Bucová). Expertom na metabolickú aktiváciu fagocytov, INT test, biochemické procesy vo fagocytoch a enzýmy bol prof. Ing. Miroslav Ferenčík, DrSc. Vyšetroval sa aj počet  a funkcia T- a B- lymfocytov (doc. MUDr. Milan Nikš, CSc.), počty a funkcia NK-buniek (RNDr. Jozef Tóth, CSc.), ale tiež základné sérologické vyšetrovacie metódy – titer séra pri rôznych infekčných chorobách, ASLO, Latex, ale tiež hladiny jednotlivých tried imunoglobulínov,  zložiek komplementu a CRP jednoduchou radiálnou imunodifúziou a ďalšie markery raketovou imunodifúziou a ďalšími metodikami.  Túto oblasť zastrešovala pani Ing. I. Murgašová, CSc. a RNDr. O. Absolónová, CSc. Vyšetrovala sa aj hladina cirkulujúcich imunokomplexov, s ktorými sa robil aj výskum.  Toto obdobie bolo veľmi plodné, vznikli tu prelomové práce, ktoré na tú dobu, boli na vysokej európskej úrovni. Na Slovensku sa diagnostikoval prvý prípad hereditárneho angioedému (doc. MUDr. Z. Staršia, CSc.) a chronickej granulomatóznej choroby (doc. MUDr. D. Kotulová, CSc., doc. Ing. M. Ferenčík, CSc.).

    Obrovskou zásluhou prof. MUDr. Jána Štefanoviča, DrSc., neskôr akademika, ktorého hlavnou tézou bolo, že „spev vtáka nezávisí od veľkosti jeho klietky“,  bola jeho vlastnosť, ktorú nie každý vedecký pracovník má, a to nezištnosť - schopnosť dopriať postup mladým vedeckým pracovníkom – veľa z nich získalo nielen titul CSc., ale aj zhabilitovalo, ba niektorých doviedol k hodnosti DrSc. (prof. Buc, prof. Ferenčík). Prispel tak veľkou mierou k rozvoju imunológie na Slovensku. V tomto období rozvoj imunológie na LF UK úzko súvisel so spoluprácou s viacerými pracoviskami v Čechách, najmä v Prahe, v Hradci Kráľovom a v Brne. Na katedre sa riešili výskumné úlohy štátneho plánu a vojenské „Z“ –úlohy, ktoré boli finančne kryté. Pod vedením akademika Štefanoviča sa napísali aj vysokoškolské skriptá imunológie, mikrobiológie a veľmi precízne s ohľadom na praktické využitie  boli napísané laboratórne vyšetrovacie postupy v imunológii. V tom období vydal svoju knihu aj prof. Buc (HLA a choroby) a prof. Ferenčík (Imunochémia) a spolu učebnicu Imunogenetiky.

     Čo sa týka pedagogiky, v deväťdesiatych rokoch 20. st. sa okrem študentov medicíny začali vyučovať aj študenti z medziodborových štúdií ako fyziatria a rehabilitácia a študenti z Prírodovedeckej fakulty v Bratislave a pripravovali sa prednášky a cvičenia aj pre atestantov z imunológie. Za celoživotný prínos v rozvoji Imunológie na Slovensku bol akademikovi J. Štefanovičovi v roku 2008 udelený Rad Ľudovíta Štúra.

     V roku 1990 sa po revolúcii prednostom Ústavu lekárskej mikrobiológie a imunológie LF UK stal prof. MUDr. Milan Buc, DrSc. Vo februári 1992 sa Ústav lekárskej mikrobiológie a imunológie rozdelil na dva samostatné ústavy a vznikol Imunologický ústav, ktorého prednostom sa stal prof. MUDr. Milan Buc, DrSc.  Pracovisko odvtedy zabezpečuje výučbu imunológie nielen pre poslucháčov medicíny, ale aj iných nemedicínskych smerov. K zabezpečeniu pedagogického procesu výrazne prispelo aj vydanie viacerých učebných textov tak pre medikov ako aj poslucháčov nemedicínskych smerov, navyše aj v anglickom jazyku, resp. Imunologický slovník bol preložený aj do nemčiny a francúzštiny.

V tomto období sa na Imunologickom ústave uskutočňoval najmä výskum v oblasti HLA problematiky a transplantácií - robili sa typizácie HLA antigénov pre potreby výberu vhodných darcov na transplantáciu obličiek a kostnej drene. Pokračovali v nej pracovníci z imunologickej časti Ústavu lekárskej mikrobiológie a imunológie LF UK (prof. MUDr. Milan Buc, DrSc.,  doc. MUDr. B. Bušová, CSc., RNDr. Jozef Tóth, CSc., RNDr. Soňa Porubská, CSc., RNDr. Viera Demešová, CSc.). Neskôr (r. 1965) túto úlohu prevzalo Slovenské centrum orgánových transplantácií (SCOT). V problematike štúdia HLA-komplexu neskôr pracovali všetci vysokoškolskí pracovníci ústavu, t.j. okrem už spomínaných aj RNDr. H. Fazekašová,PhD.,  RNDr. E. Čechová, PhD., Mgr. Ivana Shawkatová, PhD., MUDr. M. Bucová, CSc. a MUDr. J. Javor, PhD., MUDr. Párnická). Po tom, čo typizáciu HLA antigénov a aliel pre výber páru darca príjemca prešiel do kompetencie SCOT, sa výskum v oblasti HLA úplne presunul na asociáciu s chorobami.  

     Na ústave ďalšiu časť vedeckého programu predstavoval tím okolo prof. Ing. Ferenčíka, DrSc., ktorý bol odborníkom na enzýmy a metabolickú aktiváciu fagocytov. Spolupracoval s s NÚRCH a so SAV a viac rokov bol predsedom Slovenskej imunologickej spoločnosti. Okrem týchto dvoch oblastí výskumu sa začala na ústave rozvíjať problematika cytokínov  a cytokínového polymorfizmu a zápalu. Túto problematiku rozvinula MUDr. Mária Bucová, CSc., ktorá sa venovala sepse a zápalu pri rôznych chorobách – najskôr infekčných (sepsa, chronické pľúcne choroby), neskôr aj neinfekčných – hematologické malignity, transplantácie kmeňových buniek,  astma, neurodegeneratívne choroby, neurozápal a autoimunitné choroby, autizmus, nádory mozgu. Bucová považovala zápal za hlavný princíp vzniku a rozvoja chorôb, podobne ako prof. Ing. Ferenčík, ktorý o tom napísal knihu. V tejto oblasti rozvinula spoluprácu s viacerými pracoviskami na Slovensku ale aj v Čechách. Doc. MUDr. Bucová sa začala venovať aj moderným markerom zápalu v diagnostike a monitorovaní chorôb a to HMGB1 a TREM-1 a TREM-2 molekúl. V rámci  štúdie týchto molekúl spolu s doktorandkou MUDr. Magdou Suchánkovou u difúznych parenchýmových pľúcnych chorôb získali za inovatívny prístup v diagnostike sarkoidózy a astmy a ich možný terapeutický impakt v budúcnosti ocenenie z Global Medical Discovery. Neskôr oblasť cytokínového polymorfizmu prevzal jej doktorand MUDr. Juraj Javor, PhD., ktorý túto problematiku ďalej rozvinul. Postupne sa na pracovisku vyprofilovali viaceré výskumné oblasti - oblasť difúznych parenchýmových pľúcnych chorôb (Doc. Bucová a MUDr. Suchánková), oblasť výskumu autoimunitných chorôb – diabetes mellitus a sclerosis multiplex (prof. Buc, Doc. Bucová, MUDr. Javor, Mgr. Ivana Shawkatová, RNDr. Ďurmanová, MUDr. Zuzana Párnická, MUDr. Monika Homolová, PhD. Problematiku NK-buniek v spolupráci so SAV riešil MUDr. M. Sapák, PhD.  Hlavné grantové úlohy Vega boli napísané na astmu a chronické pľúcne choroby, diabetes mellitus, sclerosis multiplexpsoriasis vulgaris a pemphigus vulgaris. Problematiku imunológie kožných chorôb študovali najmä MUDr. Javor, MUDr. Zuzana Párnická, doc. Bucová a prof. Buc). RNDr. V. Ďurmanová v spolupráci s virologickým ústavom SAV riešila problematiku prípravy vakcíny proti vírusu herpes simplex 1. Na pracovisku boli dvaja pracovníci, ktorí napísali viacero skrípt a učebníc z imunológie – prof. MUDr. Milan Buc, DrSc. a prof. Ing. Miroslav Ferenčík, DrSc. Samozrejme, aj ostatní pracovníci ústavu

     Od roku 1990 do roku 2015 zhabilitovali štyria pracovníci: MUDr. B. Bušová, MUDr. Mária Bucová, CSc., nakoniec v roku 2015 RNDr. Vladimíra Ďurmanová a  Mgr. Ivana Shawkatová.  Čo sa týka výučby študentov, po celú dobu sa už vyučovali nielen slovenskí medici, ale aj zahraniční študenti v anglickom jazyku. Okrem toho sa cca 4 roky učili a skúšali aj ošetrovatelia, fyzioterapeuti a v podstate ešte stále sa vyučuje odbor biomedicínska fyzika.

    Od septembra 2015 sa prednostkou Imunologického ústavu LF UK a garantkou imunológie stala doc. MUDr. Mária Bucová, CSc. Jej cieľom je vytvoriť jednoliaty kolektív tvorivých vzájomne spolupracujúcich pracovníkov v kľudnom pracovnom prostredí a rozvinúť spoluprácu s čo najväčším počtom pracovísk v danej oblasti a to nielen na Slovensku ale aj v zahraničí. Druhým cieľom je napísať učebnicu imunológie na pozadí najnovších poznatkov, ale v podobe prístupnej pre študentov.

V ostatných piatich rokoch získal ústav 4 Vega granty a jeden Projekt. Dva Vega granty boli napísané v spolupráci so SAV v oblasti imunogenetického výskumu M. Alzheimer (Shawkatová, Ďurmanová, Javor, Párnická, ....) a ďalšie dva z oblasti „Difúznych parenchýmových pľúcnych chorôb a ich nových diagnostických a diferenciálno - diagnostických imunologických možností“ (Bucová, Suchánková, Urban, Javor, ....). Ústav v tejto oblasti spolupracuje s viacerými pracoviskami v Bratislave, Vo Vyšných Hágoch, v Košiciach a v Olomouci. Okrem toho všetci pracovníci ústavu sa podieľajú na pokračujúcom výskume v oblasti sclerosis multiplex v spolupráci s viacerými neurologickými klinikami v Bratislave, v Prešove a V Martine.  V ostatných piatich rokoch sa v spolupráci s Neurochirurgickou klinikou LF UK a UN Bratislava rozvinul aj výskum v oblasti imunológie gliómov – rieši sa imunodiagnostika a úloha zápalu v patogenéze gliómov (mim. prof. Bucová, MUDr. Maruščáková, MUDr. Klučková, MUDr. Suchánková). MUDr. Maruščáková s Klučkovou a doc. Ďurmanovou zaviedli novú imunohistochemickú metódu na stanovenie expresie zápalových markerov na povrchu gliómov.

 Okrem toho v spolupráci s Klinikou anestéziológie a intenzívnej medicíny LF UK a UN Bratislava rozvíjame výskum v oblasti včasnej diagnostiky sepsy a jej monitorovania (Bucová, Olejárová, Ďurmanová, Suchánková). A nakoniec, doc. Ďurmanová pracuje na imunológii preeklampsie.  V spolupráci s fyziologickým ústavom LF UK uskutočňujeme výskum v oblasti autizmu (Bucová, Suchánková, Ďurmanová), 

      Výskum na Imunologickom ústave ide troma smermi – 1., imunogenetickým – determinácia imunogenetického pozadia chorôb, polymorfizmy cytokínových a ďalších génov, ich mutácie, 2., druhým smerom je zápal ako kľúčový mechanizmus vzniku a rozvoja chorôb. Tu sa zameriavame na úlohu nových zápalových markerov v patogenéze chorôb – sepsy, nádorov, neurodegeneratívnych chorôb a ďalších. 3., A v ostatnej dobe sme začali výskum v oblasti neuroimunomodulácie  a  vzťahu s osou črevo - mozog a zápal.

          Čo sa týka výučby imunológie, výučba študentov všeobecného lekárstva v slovenskom aj anglickom jazyku prebieha v treťom ročníku v zimnom semestri . V zimnom semestri prebieha aj výučba povinne voliteľného predmetu Klinická imunológia a Imunológia v rámci odboru biomedicínska fyzika. V letnom semestri prebieha výučba študentov zubného lekárstva v slovenskom aj anglickom jazyku.

Veda a výskum na ústave

Vedecko-výskumná činnosť na pracovisku:
Hlavné ťažisko výskumu:

·  Imunogenetická predispozícia, úloha HLA aliel, cytokínových a iných polymorfizmov a mutácií, napr. moderných zápalových markerov (TREM-1, TREM-2) v imunopatogenéze komplexných chorôb

·  Úloha systémového zápalu infekčného aj neinfekčného pôvodu ako kľúčového faktora v rozvoji a v priebehu chorôb, včasnej diagnostike a ich monitorovaní

·  Úloha cytokínov, chemokínov a ďalších moderných markerov vo fibrotickom procese pľúcnych chorôb. Snaha o imunologickú klasifikáciu difúznych parenchýmových pľúcnych chorôb

·  Význam týchto biomarkerov pri zlepšení a urýchlení diagnózy a diferenciálnej diagnózy a prognózovaní pacientov

·  Prognostická hodnota neuroimunomodulácie v onkológii

Výsledky dosahujeme vďaka kvalitnej spolupráci s viacerými pracoviskami v Bratislave a iných miestach Slovenska, ako aj Imunologickým ústavom Lekárskej fakulty v Olomouci, ďalšími pracoviskami v ČR a najnovšie aj v Izraeli a Kanade.

 

Choroby, pri ktorých sa problematika rieši:

 

1. Alzheimerova choroba

Alzheimerova choroba (AD) je najčastejšou príčinou demencie staršej populácie. Je spôsobená progresívnym neurodegeneratívnym procesom, ktorý sa klinicky prejavuje postupným úpadkom kognitívnych a intelektových funkcií. Napriek celosvetovému úsiliu nie je etiopatogenéza AD úplne objasnená a nemáme k dispozícii cielenú terapiu. Je známe, že na vzniku sporadickej formy AD sa podieľa genetické pozadie v súčinnosti s ďalšími faktormi.

·  Na našom pracovisku analyzujeme vplyv génov s funkciou v imunitnom systéme na riziko vzniku AD. V spolupráci s klinickými pracoviskami (Psychiatrická klinika, I. a II. Neurologická klinika UNB, Centrum Memory,n.o.) sme vytvorili banku vzoriek DNA a plazmy pacientov s AD ako aj kontrolných osôb porovnateľného veku. Vzorky z tejto banky využívame na skúmanie genetických, ale aj niektorých negenetických ukazovateľov, ktoré môžu prispieť k predikcii, resp. monitorovaniu priebehu sporadickej formy AD. Významnú úlohu v procese neurodegenerácie zohrávajú aj nekódujúce molekuly RNA podieľajúce sa na regulácii génovej expresie.

·  Snažíme sa o nájdenie biomarkera/biomarkerov neurodegenerácie v plazme pacientov s AD (v rámci riešenia grantovej úlohy spolu s Neuroimunologickým ústavom SAV).

 

2. Chronické pľúcne choroby

Problematike imunopatogenézy, štúdiu moderných markerov zápalu, hľadaniu imunomarkerov a zlepšeniu diferenciálnej diagnostiky difúznych parenchýmových pľúcnych chorôb (DPPCH) sa venuje ústav už vyše 10 rokov. DPPCH predstavuje skupinu viac ako 200 rôznych chorôb, ktorých patogenéza je často neznáma a diagnóza problematická. Naše ciele v tejto oblasti sú nasledovné:

·  Snaha o zlepšenie diagnostiky a diferenciálnej diagnostiky difúznych parenchýmových pľúcnych chorôb (DPPCH) pomocou moderných markerov zápalu (TREM-1, TREM-2, HMGB1, cytokínov, chemokínov, ....) a fibrózy ( CX3CL1, ....). Čo sa týka TREM molekúl, vyšetrujeme ich expresiu na CD14 bunkách v tekutine z BAL spolu s ďalšími bunkami a zápalovými parametrami pomocou prietokového cytometra, ako aj ich solubilnú formu sTREM-1, sTREM-2 metódou ELISA. Výhodou je vyšetrovanie markerov priamo v ložisku patologického procesu.

·  Snaha o pochopenie molekulových mechanizmov progredujúcich fibrotických procesov (idiopatická pľúcna fibróza, chronická forma hypersenzitívnej pneumonitídy, fibrotické štádium pľúcnej sarkoidózy) analýzou molekúl CX3CL1, enzýmu ADAM17, ich pomeru ako aj IGF2R/CD222 a jeho solubilnej formy sIGF2R. Analyzujeme IGF2R/CD222, mechanizmus jeho uvoľňovania za patologických okolností a tiež jeho solubilnú formu sIGF2R. Výsledky dokazujú špecifický mechanizmus uvoľňovania IGF2R pri progredujúcich fibrotických procesoch v rámci difúznych parenchýmových pľúcnych chorôb a doteraz neboli dokázané v žiadnej inej práci.

·  Snaha o imunologickú klasifikáciu difúznych parenchýmových pľúcnych chorôb, ktorá doteraz chýba.

·  Darí sa nám vďaka excelentnej spolupráci s Národným ústavom pľúcnych chorôb a hrudníkovej chirurgie vo Vyšných Hágoch, s Klinikou pneumológie a ftizeológie LF UK a UNB Bratislava, laboratóriom imunológie Medirex, s.r.o, a Ústavom molekulárnej biológie SAV. Pri výskume asthma bronchiale bola spolupráca s alergologickými pracoviskami v Nitre, Martine a v Trenčíne.

·  V tejto oblasti vyšlo viacero karentových publikácií, pričom dve z nich (Suchankova et al., 2013; Bucova et al., 2015) získali ocenenia Global Medical Discovery a z World Biomedical Frontiers za inovatívny prístup a možný terapeutický dopad v budúcnosti.

 

3. Nádory mozgu. Úloha imunity a zápalu v patogenéze gliómov

Gliómy patria medzi najčastejšie nádory mozgu a ich najhoršia forma glioblastoma multiforme (GBM) má veľmi zlú prognózu; pacienti sa v priemeru dožívajú 15 mesiacov. To, čo ovplyvňuje nádorový proces, je stav adaptívnej špecifickej bunkovej imunity a prítomnosť zápalu. Preto cieľmi nášho výskumu sú:

·  Štúdium moderných markerov zápalu HMGB1, TREM-1, TREM-2, cytokínov, chemokínov, sHLA-G, génových polymorfizmov, vitamínu D a ďalších faktorov, ktoré zápal ovplyvňujú a ich význam v imunopatogenéze, v diagnostike, v diferenciálnej diagnostike a v prognózovaní pacientov s gliómami.

·  Štúdium moderných markerov imunity u pacientov s gliómami.

·  Imunohistochemické vyšetrenie vzoriek nádorov – tkanivá získavame až po histopatologickom vyšetrení odobratých vzoriek nádorov, čiže z odobratého tkaniva nádoru pacientov nič neberieme, len zbytky, ktoré ostali po stanovení diagnózy.

·  Darí sa nám vďaka spolupráci s Neurochirurgickou klinikou LF UK a UNB v Bratislave, laboratóriom imunológie v Medirexe, s.r.o., Bratislava, spoločnosťou Cytopathos, spol. s.r.o.

·  Ďakujeme Lige proti rakovine za ich finančnú podporu.

 

4. Imunopatogenéza sepsy, hľadanie včasného imunomarkera na odlíšenie SIRS od sepsy a na monitorovanie sepsy

Sepsa je systémový zápal infekčného pôvodu, pri ktorom dochádza k zlyhaniu regulačných mechanizmov, k rozvoju metabolického chaosu a v prípade neskorej diagnózy k rozvoju septického šoku s vysokou úmrtnosťou (45-70%). Pacienti sú na živote ohrození vo včasnom štádiu prestrelenou zápalovou odpoveďou a neskôr zase rozvojom imunosupresie až imunoparalýzy, čo má za následok rozvoj polymikróbnej sepsy. Ciele výskumu:

·  Hlavným cieľom je nájsť marker/kombináciu markerov, ktoré by pomohli odlíšiť neinfekčný SIRS od infekčnej sepsy, čo by zlepšilo terapiu ako aj prežívanie pacientov.

·  Štúdium markerov imunity a moderných markerov zápalu HMGB1, expresie TREM-1, TREM-2, sTREM-1, sTREM-2, PCT, presepsínu, CX3CL1, cytokínov, chemokínov, sHLA-G, génových polymorfizmov, vitamínu D a ďalších faktorov a ich význam vo včasnej diagnostike, v odlíšení SIRS od sepsy a prognózovaní pacientov so SIRS/sepsou a tiež ich korelácia s prežívaním.

·  Ďakujeme za veľmi obetavú spoluprácu Klinike anestéziológie a intenzívnej medicíny LF UK a UNB (MUDr. Anna Dobišová) a Medirex, s.r.o.

 

5. Autoimunitné choroby a iné patologické zápalové stavy

Dlhoročnou náplňou vedecko-výskumnej činnosti pracovníkov IÚ je aj skúmanie úlohy génových polymorfizmov v predispozícii k vzniku rôznych komplexných imunitne podmienených chorôb ako je roztrúsená skleróza, psoriasis vulgaris, pemphigus vulgaris, Crohnova choroba, diabetes mellitus 1. typu a akútna pyelonefritída u detí.

·  Naša pozornosť sa zameriava najmä na varianty (jednonukleotidové polymorfizmy, mutácie) v génoch pre cytokíny, chemokíny a ich receptory, membránové a adhezívne molekuly a najnovšie aj adipokíny - cytokíny tvorené tukovým tkanivom.

·  Dlhodobo sa venujeme aj vyšetreniu HLA aliel a ich asociácii so spomínanými chorobami

·  Okrem príspevku génových polymorfizmov k determinácii rizika vzniku spomínaných chorôb skúmame aj ich vzájomnú interakciu, interakciu s pohlavím a inými rizikovými faktormi a vplyv na závažnosť priebehu choroby a iné klinické parametre. Pre tento účel sme nadviazali úspešnú spoluprácu s I. a II. Neurologickou klinikou a Dermatovenerologickou klinikou LFUK a UNB, Detskou klinikou LFUK a NÚDCH, Ústavom klinickej biochémie a Neurologickou klinikou JLFUK a UN v Martine, Národným endokrinologickým a diabetologickým ústavom v Ľubochni, ako aj Imunologickým inštitútom Univerzitnej nemocnice v Essene.

 

6.  Nádory prsníka, hlavy, krku a močového mechúra

Imunitný systém je regulovaný aj zložkami nervového systému.

·  Výskum je zameraný na prognostickú hodnotu markerov sympato-vagálnej rovnováhy na priebeh nádorovej choroby a vzájomné prepojenie medzi aktivitou nervus vagus a nádorovo asociovanou imunitou.

·  Cieľom je skúmať vzájomné vzťahy medzi sympato-vagálnou rovnováhou určovanou pomocou variability frekvencie srdca (HRV) a imunitnými markermi pri nádoroch a ich koreláciu s priebehom nádorovej choroby. Ide o nový začínajúci projekt v spolupráci s OUSA, Univerzitnou nemocnicou Bratislava - Petržalka, Antolská a Nemocnicou sv. Cyrila a Metoda v Bratislave.

 

7. Imunogenetická determinácia a úloha chronického zápalu nízkeho stupňa v patogenéze kardiovaskulárnych chorôb (ICHS, angina pectoris, infarkt myokardu, hypertenzia)

Chronický zápal nízkeho stupňa má dôležitú úlohu aj v patogenéza aterosklerózy a kardiovaskulárnych chorôb. Cieľmi v tejto oblasti sú:

·  Štúdium génového polymorfizmu zápalových markerov (MCP-1, TREM-1, ...) a solubilných markerov hsCRP, cytokínov, chemokínov (MCP-1, ......) v imunopatogenéze kardiovaskulárnych chorôb.

Kvalitné výsledky sme získali vďaka spolupráci s II. Internou klinikou LF UK v Bratislave (Doc. MUDr. Ján Lietava, CSc.), a Laboratóriom Imunogenetiky na Imunologickom ústave LF v Olomouci (Prof. MUDr. Martin Petřek, DrSc. a doc. MUDr. František Mrázek, PhD.)

 

8. Transplantačná imunológia

Imunologický ústav stál pri zrode transplantačnej imunológie na Slovensku:

·  Zaviedol metodiky na určovanie transplantačných antigénov (HLA) a to postupne sérologické, celulárne a napokon molekulárno-genetické. Jeho pracovníci sa priamo podieľali na výbere párov darca - príjemca pre transplantácie obličiek a neskôr transplantácie kostnej drene (TKD) a to priamo v spolupráci s klinikami, ktoré tieto transplantácie uskutočňovali (Urologická klinika a Klinika hematológie a transfúziológie LFUK). Za túto svoju aktivitu ústav získal Cenu Ministerstva zdravotníctva.

·  Neskôr sme sa podieľali aj na určení stupňa chimérizmu po prevedenej TKD. Problematike sme sa venovali aj výskumne a zapájali sa do medzinárodnej spolupráce na zvyšovanie úrovne kvality typizácie (tzv. workshopy).

·  Neskôr, keď problematiku transplantačného programu prebrali zdravotnícke pracoviská, sme pokračovali v tejto oblasti najmä určovaním protilátok proti MICA-antigénom, ktoré patria k slabým transplantačným antigénom, a zisťovaním, či tieto majú vplyv na rejekciu štepu. Projekty sa realizovali v spolupráci s Národnou transplantačnou organizáciou, Urologickou klinikou LFUK a UN a Ústavom lekárskej chémie, biochémie a klinickej biochémie LFUK Bratislava.

·  Metodiky určovania HLA-antigénov či aliel napokon prešli do výskumnej oblasti zaoberajúcej sa ich vzťahom k autoimunitným chorobám.

 

Granty a projekty riešené v ostatných rokoch:

VEGA 1/0758/20: Difúzne parenchýmové pľúcne choroby - zápal, imunologické mechanizmy a určenie nových markerov na ich diagnostiku a diferenciálnu diagnostiku (vedúca projektu: doc. MUDr. Mária Bucová, CSc., mim. prof.; zástupkyňa: MUDr. Magda Suchánková, PhD.).

VEGA 1/0738/20: Biomarkery zápalu u pacientov s Alzheimerovou chorobou (vedúca projektu: doc. Mgr. Ivana Shawkatová, PhD.; zástupkyňa: doc. RNDr. Vladimíra Ďurmanová, PhD.).

Projekt financovaný Ligou proti rakovine, 2018: Úloha imunity a zápalu v patogenéze gliómov (vedúca projektu: doc. MUDr. Mária Bucová, CSc., mim. prof.).

VEGA 1/0212/17: TREM-1, TREM-2 testy ako nové diagnostické a diferenciálno-diagnostické testy pre sarkoidózu a ďalšie difúzne parenchýmové pľúcne choroby. Snaha o imunologickú klasifikáciu pľúcnych chorôb (vedúca projektu: doc. MUDr. Mária Bucová, CSc.; zástupkyňa: MUDr. Magda Suchánková, PhD.).

VEGA 1/0240/16: Imunogenetické markery u slovenských pacientov s Alzheimerovou chorobou (vedúci projektu: doc. Mgr. Ivana Shawkatová, PhD.; zástupkyňa: doc. RNDr. Vladimíra Ďurmanová, PhD.).

VEGA 1/0833/13: Imunogenetická determinácia a zápal pri chronických chorobách pľúc (vedúca projektu: doc. MUDr. Mária Bucová, CSc.).

VEGA 1/0810/12: Imunogenetická determinácia odpovede na biologickú liečbu pacientov so sclerosis multiplex (vedúci projektu: prof. MUDr. Milan Buc, DrSc.; zástupkyňa: doc. MUDr. Mária Bucová, CSc.).

KEGA 012UK-4/2020: Základná a klinická imunológia (vedúci projektu: prof. MUDr. Milan Buc, DrSc.).

KEGA 080UK-4/2013: Autoimunita a autoimunitné choroby (vedúci projektu: prof. MUDr. Milan Buc, DrSc.).

KEGA 023UK-4/2016: Inovácia študijných programov predmetov z humánnej genetiky a imunológie - Molekulárna biológia a metódy DNA analýzy využívané v medicíne (vedúca projektu: prof. RNDr. Vanda Repiská, PhD.)

 

Granty doktorandov (všetko denní doktorandi doc. MUDr. M. Bucovej, CSc., mim. prof.):

UK/285/2021 (riešiteľka: MUDr. Kristína Klučková)

UK/374/2021 (riešiteľka: Mgr. Eszter Zsemlye)

UK/299/2019 (riešiteľka: MUDr. Kristína Klučková)

UK/252/2018 (riešiteľka: MUDr. Kristína Klučková)

UK/279/2018 (riešiteľka: MUDr. Michaela Olejárová)

UK/346/2017 (riešiteľka: MUDr. Michaela Olejárová)

UK/375/2017 (riešiteľka: MUDr. Lenka Maruščáková)

UK/301/2017 (riešiteľka: Mgr. Beáta Gajdošechová)

UK/451/2016 (riešiteľka: MUDr. Michaela Olejárová)

UK/202/2016 (riešiteľka: Mgr. Beáta Gajdošechová)

UK/339/2015 (riešiteľka: Mgr. Beáta Gajdošechová)

UK/402/2015 (riešiteľka: MUDr. Michaela Olejárová)

UK/186/2014 (riešiteľka: Mgr. Beáta Gajdošechová)

 

Ocenenia:

Ocenenia za knihy, ceny literárneho fondu: 

1. Buc, M.: Autoimunita a autoimunitné choroby. Bratislava, Veda 2016, 667 s. (r. 2017)

2. Buc, M.: Imunológia. Bratislava, Veda 2001, 464 s.  (r. 2002)

3. Buc, M.: Klinická imunológia. Bratislava, Veda 1997, 363 s. (r. 1998)

4. Buc, M.: HLA-komplex v biológii a medicíne.  Bratislava, Veda 1989, 188 s. (r. 1990)

5. Javorka K. a kol.: Lekárska fyziológia. Martin, Osveta 2000 (spoluautor Buc M. ) (r. 2001)

6. Kresánek, Furková K a kol. Dorastové lekárstvo. Martin, Osveta 2006, 375 s. Slovenský literárny fond  udelil " Prémiu za vedeckú a odbornú literatúru za rok 2006" (Bucová M - spoluautorka), (r. 2007)

7. Liptáková a kol. : Lekárska mikrobiológia, Bratislava, Herba 2019 (Buc M - spoluautor), (2021)

 

Iné ocenenia:

1. Buc M: Cena za vedu a techniku za rok 2014 v kategórii: Celoživotné zásluhy v oblasti vedy a techniky – lekárske vedy  − MŠ SR 13.11. 2014

2. Buc M.: Cena Ministra zdravotníctva  SSR za vedecko-výskumnú činnosť v oblasti zdravotníctva. Bratislava 1979 (Štefanovič, J, Nyulassy Š., Buc M.)

3. Buc M.: Cena rektora UK – zaslúžilý učiteľ UK (2012)

4. Bucová M.: Strieborná medaila za činnosť pre rozvoj Lekárskej fakulty (r. 2018)

 

Ocenenia za publikácie:

· Ocenenie práce autorov Bucova M., Suchankova M., a spol., (Mediators of Inflammation, 2012) z „Word Biomedical Frontiers“ za inovatívny prístup a potenciálny signifikantný impakt v diagnostike a v terapii

· Ocenenie práce autorov Suchankova M., Bucova M, a spol. (Respirology, 2013) za inovatívny prístup a špeciálny záujem sektoru vyvíjajúceho lieky (z „Global Medical Discovery“).

· 2. miesto za originálnu publikáciu v časopise Kardiológia v r. 2005 (práca: Pecháň I, Bucová M, Daňová K a spol. Hladiny cytokínov u pacientov pred a po uzávere defektu predsieňového septa (typ II) Amplatzovým oklúzorom. Cardiol 2005; 14(6):313-318.

 

Ocenenia doktorandov a študentov (tím doc. MUDr. M. Bucovej, CSc., mim. prof.)

1. MUDr. Ján Urban – 2-krát 2. miesto na konferencii PhD. na LF UK v Bratislave (r. 2019 a 2021) a 1. a 3. miesto na Pneumologickom kongrese v Olomouci (r. 2019)

2. MUDr. Kristína Klučková – 2. miesto na PhD. konferencii LF UK v Bratislave (r. 2019)

3. MUDr. Magda Suchánková (r. 2011 a 2013) – 2-krát 2. miesto na konferencii PhD. konferencii LF UK v Bratislave

4. MUC. Terézia Pinčíková – 2. miesto v ŠVOČ na LF UK v Bratislave (r. 2008) 

Kontakty na zamestnancov

Prednostka ústavu

doc. MUDr. Mária Bucová, CSc., mimoriadny profesor

tel.: +421 2 9011 9351

e-mail: maria.bucova@fmed.uniba.sk, imunologia.prednostafmed.uniba.sk

 
Zástupkyňa prednostky ústavu

MUDr. Magda Suchánková, PhD.

tel.: +421 2 9011 9664

e-mail: magda.suchankova@fmed.uniba.sk

 
Tajomníčka ústavu

doc. RNDr. Vladimíra Ďurmanová, PhD.

tel.: +421 2 9011 9887

e-mail: vladimira.durmanova@fmed.uniba.sk

 
Sekretárka ústavu

Jarmila Hrušková

tel. +421 2 9011 9450

e-mail: jarmila.hruskovafmed.uniba.sk

 
 
Profesori

prof. MUDr. Milan Buc, DrSc. (milan.bucfmed.uniba.sk; +421 2 9011 9398)

doc. MUDr. Mária Bucová, CSc., mimoriadny profesor (maria.bucovafmed.uniba.sk; +421 2 9011 9351)

prof. MUDr. Ján Štefanovič, DrSc., emeritný profesor

 

Docenti

doc. RNDr. Vladimíra Ďurmanová, PhD. (vladimira.durmanovafmed.uniba.sk; +421 2 9011 9887)

doc. Mgr. Ivana Shawkatová, PhD. (ivana.shawkatovafmed.uniba.sk; +421 2 9011 9578)

 

Odborní asistenti

MUDr. Monika Homolová, PhD. (monika.homolovafmed.uniba.sk; +421 2 9011 9820)

MUDr. Juraj Javor, PhD. (juraj.javorfmed.uniba.sk; +421 2 9011 9582)

MUDr. Zuzana Párnická, PhD. (zuzana.parnickafmed.uniba.sk; +421 2 9011 9819)

MUDr. Magda Suchánková, PhD. (magda.suchankovafmed.uniba.sk; +421 2 9011 9664)

 

Odborní zamestnanci vo vede a výskume

RNDr. Ľuba Hunáková, Csc. (luba.hunakovafmed.uniba.sk; +421 2 9011 9820)

MUDr. Kristína Klučková, PhD. (kristina.kluckova@fmed.uniba.sk; +421 2 9011 9664)

 

Ostatní zamestnanci

Beáta Mišovič Faragová (beata.faragovafmed.uniba.sk; +421 2 9011 9204)

Adam Kostič (adam.kosticfmed.uniba.sk; +421 2 9011 9578)

Zuzana Nürnberger (+421 2 9011 9314)

Mária Reinoldová (+421 2 9011 9204)

Peter Sýkora (+421 2 9011 9519)

Beáta Tolvaj (+421 2 9011 9204)

Beata Tóthová (+421 2 9011 9204)

 

Doktorandi

MSc. Iveta Mikolášková (mikolaskova6uniba.sk; +421 2 9011 9820)

Mgr. Agáta Očenášová (agata.ocenasovafmed.uniba.sk ;+421 2 9011 9664)

Mgr. Dominika Radošinská (dominika.radosinskafmed.uniba.sk; +421 2 9011 9664)

Mgr. Eszter Zsemlye (eszter.zsemlyefmed.uniba.sk; +421 2 9011 9664)

MUDr. Zuzana Nováčková

MUDr. Ján Urban