Základné informácie
Pracovisko realizuje výučbu patologickej anatómie študentov III. ročníka všeobecného lekárstva, II. a III. ročníka zubného lekárstva a študentov nelekárskych smerov, realizuje výučbu klinickej patológie a zúčastňuje sa postgraduálnej výučby v študijnom odbore Patologická anatómia.
V bežnej prevádzke sa podieľa na bioptickej a cytologickej diagnostickej činnosti so zameraním na gynekologickú, gastrointestinálnu, detskú, kožnú, urologickú, očnú, hematologickú patológiu a komplexnú diagnostiku ochorení kostrového svalu. Ústav je súčasťou Centra pre trofoblastovú chorobu SR – vedúci odd. histopatologickej diagnostiky je prof. MUDr. Ľ. Danihel, PhD. Podľa potrieb pracovísk sa vykonávajú konzultačné vyšetrenia pre celú SR.
Na základe dohody medzi LFUK a Úradom pre dohľad nad zdravotníckou starostlivosťou je realizovaná nekroptická činnosť vrátane kompletného hodnotenia nekroptického materiálu. Pracovisko pravidelne organizuje klinicko-patologické konferencie a odborné semináre.
Hlavné zameranie ústavu:
- Centrum pre trofoblastovú chorobu v Slovenskej republike (zodpovedný prof. MUDr. Ľudovít Danihel, CSc.)
- Laboratórium molekulárnej medicíny (zodpovedný prof. MUDr. Pavel Babál, CSc.)
- Rozvoj imunohistochemických metód
Galéria
História ústavu
História Ústavu patologickej anatómie LF UK nadviazala sčasti na už existujúcu prosektúru Štátnej nemocnice, ktorej začiatok sa datuje už do r. 1899 pod vedením Dr. Heinricha Munkera a neskôr Dr. B Entza.
Prvým prednostom Ústavu pre patologickú anatómiu na LF sa v r. 1919 stal žiak významného českého patológa prof. MUDr. J. Hlavu, MUDr. Antonín Spilka, ktorý bol menovaný za profesora ešte pred príchodom do Bratislavy. Ako predseda vedeckého odboru a podpredseda Spolku čs. lekárov, ale aj ako dekan a neskôr prodekan LF rozvinul vedecký život na fakulte. Vo svojej profesnej činnosti sa venoval najmä zápalovým procesom, otravám hubami a neskôr histórii medicíny.
1. 3 1927 sa zo zdravotných dôvodov vzdal vedenia ústavu a jeho nástupcom sa stal prof. MUDr. Ján Lukeš, ktorý na tento ústav prišiel z Vysokej školy zverolekárskej v Brne. Ešte pred príchodom do Bratislavy objavil etiologické agens tzv. Štuttgatskej choroby psov (Spirocheta melaenogenes canum Lukeš), ktoré ho preslávilo v radoch veterinárnej patológie. Významnou mierou sa podieľal na rozvoji bakteriológie, ktorá vtedy ešte nemala samostatný ústav.
V januári 1939 z Bratislavy odchádza a novým prednostom sa stal prof. MUDr. František Šubík, básnickým menom Andrej Žarnov, ktorý študoval medicínu v Bratislave a Viedni. Zaoberal sa najmä nádorovými, cievnymi a infekčnými chorobami. Ako zodpovedný redaktor Bratislavských lekárskych listov povzniesol vedecký život nielen na ústave, ale aj na fakulte.
Po 2. svetovej vojne sa v r. 1945 stal prednostom Ústavu patologickej anatómie prof. MUDr. František Klein, ktorý študoval v Budapešti, Brne a Bratislave. Ako prednosta ústavu sa začal venovať štúdiu patogenézy chorôb v experimentálnych podmienkach. Zaoberal sa chorobami obličiek, myokardu, morfológiou sleziny, ale zaoberal sa aj endokrinnou patológiou. Pre svoj neformálny prednes sa jeho prednášky tešili veľkej popularite medzi študentami LF. Veľkú pozornosť venoval ďalšiemu vzdelávaniu mladších spolupracovníkov. Z jeho školy vzišli dvaja neskorší prednostovia Ústavov patologickej anatómie a to prof. MUDr. I. Kutlík v Košiciach a prof. MUDr. M. Brozman, DrSc., v Bratislave. Jeho prínos pre patologickú anatómiu bol in memoriam ocenený Pribinovým Strieborným krížom, ktorý mu v r. 2004 udelil prezident Rudolf Schuster.
Prof. MUDr. Miroslav Brozman, DrSc., prevzal vedenie ústavu v r. 1960. Veľmi rýchlo pochopil, že len široká vedecko-výskumná báza celého ústavu a úzka spolupráca s klinickými pracoviskami majú reálne predpoklady presadiť sa v slovenských a československých podmienkach. Jeho najväčším záujmom bolo štúdium imunopatológie v rámci humánnej patológie. Významnou etapou jeho vedeckej práce bol problém embólie plodovou vodou. Nástup imunohistochemických metód významnou mierou ovplyvnil ďalší smer jeho vedeckého bádania. Ich využitie v identifikácii buniek adenohypofýzy ho zaradili medzi významné vedecké osobnosti nielen v Československu, ale aj na medzinárodnej úrovni. Jeseň svojho profesijného života venoval spolu s prof. MUDr. J. Jakubovským, DrSc., zakladateľom elektrónovej mikroskopie na Ústave patologickej anatómie, štúdiu sleziny. Výsledky ich vedeckého bádania vyústili v monografii „Patológia ľudskej sleziny“, ktorá bola publikovaná v r. 1993. Prof. MUDr. M. Brozman, DrSc., bol taktiež obľúbeným prednášateľom, ktorý pri prednáškach často používal kriedu v snahe perfektnými kresbami čo najviac priblížiť odbornú problematiku študentovi.
V r.1986 stal vedúcim katedry patologickej anatómie doc. MUDr. Martin Šimko, CSc., ktorý viedol katedru do augusta 1987, kedy náhle zomrel. Keďže v tom roku zomrel aj jeho zástupca doc. MUDr. D. Chorváth, CSc., vedením katedry bol na 2 mesiace poverený vtedajší tajomník katedry MUDr. Š. Galbavý, CSc.
Následne bol poverený vedením katedry od októbra 2007 až do vypísania konkurzu prof. MUDr. J. Babala, CSc., ktorý sa venoval najmä problematike chorôb detského veku a patológii placenty. Ťažká choroba ukončila jeho životnú púť v r. 1988.
Primárom ústavu v tomto období bol doc. MUDr. Boris Ondruš, CSc., ktorý bol vynikajúcim bioptickým diagnostikom, z čoho vyplývala aj jeho funkcia krajského odborníka. Venoval sa však aj vzdelávaniu mladej generácie nových lekárov o čom svedčia jeho viaceré učebné texty.
Nástupcom prim. MUDr. B. Ondruša. CSc., sa stal v r. 1991 prof. MUDr. Štefan Galbavý, DrSc., hlavný odborník pre patológiu MZ SR, ktorý sa vo svojej dlhoročnej práci venoval najmä onkologickej problematike a šoku. V r. 2002 sa stal prednostom Ústavu laboratórnych vyšetrovacích metód LF UK a OUSA a v r. 2007 sa stal prednostom Ústavu súdneho lekárstva LF UK.
Po jeho odchode na Onkologický Ústav Sv. Alžbety sa primárom ústavu stal v r. 2003 MUDr. Peter Gregor, ktorý v rokoch 1983 – 1989 pôsobil ako prednosta patológie na LF vo Sfaxe v Tunisku .
Na základe konkurzu sa v r. 1988 stal vedúcim katedry prof. MUDr. Milan Zaviačič, DrSc., ktorý viedol katedru a neskôr Ústav patologickej anatómie LF až do r. 2002. Jeho nástupom dochádza k rozvoju histochemických metód. Jeho vedecko-výskumnú prácu možno rozdeliť do troch etáp. V prvej etape sa venoval orto a patomorfológii žalúdočnej sliznice. Opísal vplyv hladu na štruktúru žalúdočnej sliznice s osobitným zreteľom na neuroendokrinné bunky žalúdka. Druhou oblasťou jeho vedeckého záujmu bola chronobiologická problematika. Opísal cirkadiánny rytmus enzýmov a buniek žalúdočnej sliznice. Jeho treťou oblasťou vedecko-výskumnej činnosti bola histomorfologická a histochemická analýza ženskej prostaty. Výsledky jeho práce viedli k prehodnoteniu významu kyslej fosfatázy vo forénznej praxi. Odmenou za jeho významné výsledky v oblasti vedecko-výskumnej činnosti bolo udelenie najvyšších ocenení na pôde LF, SLS a MZ SR. Originalita a vedecký prínos týchto prác bol ocenený v SR aj udelením „Krištálového krídla“ v kategórii medicína a veda za r. 1998.
V r. 2002 bol za prednostu Ústavu patologickej anatómie zvolený prof. MUDr. Ľudovít Danihel, PhD., ktorý vedie ústav doteraz. Prof. Danihel pôsobil v rokoch 1991 – 1997 vo funkcii prodekana a prvého prodekana LF. Začiatky jeho vedecko-výskumnej činnosti sú na domácom pracovisku, kde sa venoval imunofluorescenčnej analýze adrenergnej inervácie srdca človeka za fyziologických a patologických stavov. V rokoch 1992-1994 sa zúčastnil štúdijných pobytov na špičkovom pracovisku Viedenskej lekárskej fakulty v oblasti gynekopatológie u prof. Dr. Med. G. Breiteneckera. Jeho záujem o gynekopatológiu ovplyvnil aj dalšie smerovanie ústavu. V r. 1993 sa ústav stal súčasťou Centra pre gestačnú trofoblastovú chorobu MZ SR. Súbor publikovaných prác v tejto problematike bol ocenený nielen SLS, ale bol pozvaný prezentovať svoje výsledky na prestížnom podujatí gréckej onkologickej spoločnosti“ Annual Lecture prof. Symeonidesa“, kde každý rok môže jeden pozvaný prednášateľ zo sveta prezentovať svoju prácu. Bol prezidentom Slovenskej spoločnosti patológov SLS a spoluzakladateľom a prvým prezidentom Slovenskej divízie Medzinárodnej akadémie patológie. Počas jeho vedenia dochádza k rozvoju najmä imunohistochemických metód v rámci nekropsie a biopsie. Ústav sa so zmenou legislatívy stal aj súčasťou Úradu pre dohľad nad zdravotnou činnosťou, pričom si ako jediný v rámci SR zachoval svoju autonómiu.
V pedagogickej oblasti dochádza k modernizácii výučby pomocou dostupných elektronických médii a prezentáciou zaujímavých a zriedkavých prípadov na praktických cvičeniach, ale aj v rámci prednášok. Pracovníci ústavu sa významnou mierou podieľali na preklade modernej učebnice patológie z anglického jazyka do slovenčiny. Táto moderná učebnica sa teší veľkej popularite medzi študentami LF. Ústav pokračuje v tradícii organizácie klinicko-patologických konferencii v rámci Spolku slovenských lekárov SLS, ktoré sa tešia veľkej popularite nielen medzi lekármi, ale aj študentami LF. Vychoval viacerých nasledovníkov – prof. MUDr. P. Babála, CSc., a doc. MUDr. J. Porubského, CSc.
Prof. MUDr. P. Babál, CSc., pôsobil v rokoch 1995 – 1999 v USA ako asistent prof. Gardnera, kde sa venoval problematike zmien glykozylácie v súvislosti s rozvojom orgánov, tkanív a neoplastickej transformácie. Významným prínosom je objavenie regulačnej sekvencie procesu apoptózy svalovej bunky napadnutej trichomonádou.. Stal sa členom American Society of Clinical Pathologists. V súčasnosti sa prof. MUDr. P. Babál, CSc., venuje najmä diagnostike kožných chorôb.
Doc. MUDr. J. Porubský, CSc., sa venuje najmä problematike neuromuskulárnych chorôb a gastrointestinálneho traktu.
Ústav sa v súčasnosti v rámci vedecko–výskumnej činnosti venuje využitiu imunohistochemických a molekulovo biologických metód v diagnostike nenádorových a nádorových procesov v humánnej patológii. Ako jeden z mála ústavov alebo kliník má právo vykonávať doktorandské štúdium, započínať habilitačné a inauguračné pokračovanie v odbore patologická anatómia a súdne lekárstvo a získalo akreditáciu na vykonávanie špecializačného štúdia v odbore patologická anatómia.